Pilot si pozve letušku do kabiny a prosí ji, aby pasažérům nějak jemně oznámila, že letadlo se za pár okamžiku zřítí a oni nemají moc velkou šanci na přežití.
Letuška si stoupne s mikrofonem mezi pasažéry a začne:
"Všichni si vezmeme pas a zamáváme s ním nad hlavou."
"Teď vytrhneme stránku, na které jsou naše osobní údaje a fotografie, stočíme ji do ruličky a tu ruličku si nacpeme do p*dele."
Jeden děda vstal a ptá se: "Proč tohle všechno?"
Letuška: "Protože pak bude jednodušší identifikace."
Pristúpi chlapík k bankovej prepážke: “Môžem si tu otvoriť účet?” “Aký typ účtu by ste si, pane, predstavovali?” pýta sa úradníčka. “To je snáď jedno, ku*va!” “Pardon, pane?! Zrejme som zle počula!” “Povedal som, že je to ku*va jedno! Proste nejaký poje*aný účet!” “Takéto výrazy tu, pane, nemôžete používať!” “Do p*či, aké výrazy?!” Dialóg sa ešte chvíľku podobne rozvíja, až úradníčka stratí trpezlivosť a zavolá manažéra. Manažér prichádza k zákazníkovi: “Nejaký problém, pane?” “Ku*va, akýže problém! Akurát som trhol v Lote zaj*baných desať melónov a chcem si tu proste otvoriť jeden obyčajný poje*aný účet!” “Aaaaha, usmeje sa milo manažér a táto stará p*ča vám tu ku*ví náladu, čo?”
Veliteľ policajnej zásahovky dostane vysielačkou správu o prepadnutí banky, práve keď sa dostane do dopravnej zápchy. Chvíľu nadáva a potom do vysielačky nariadi svojmu zástupcovi, nech robí, čo môže. Asi po polhodine sa mu podarí vymaniť zo zápchy a dorazí na miesto činu. Je veľmi milo prekvapený, pretože zajatých lupičov práve nakladali do auta. Zájde teda za svojim zástupcom a pýta sa, ako je možné, že to tak rýchlo dokázali. Ten sa chvíľu zamyslí a hovorí:
“Je zaujímavé, že akonáhle sme im postrieľali všetkých rukojemníkov, tak sa sami vzdali.”
Ležím a čakám na teba...akonáhle si ľahnem na moju posteľ, začínam na teba
myslieť, cítim, aby som ťa čím skôr uchopila a vymačkala, lebo neviem
zabudnúť na minulú noc, keď si ku mne prišiel tak nečakane, počas tichej a
pokojnej noci. Čo sa stalo v mojej posteli, stále necháva horúcu spomienku
vo mne, prišiel si z nikadiaľ a bez zábran, bez výhrad si si ľahol na moje
nahé telo...vycítil si moju ľahostajnosť, takže si mohol uplatniť svoj
hlad, uhrýzol si ma bez náznaku viny, bez opýtania, a skoro som sa
zbláznila, kým si ma žmýkal!! Keď som sa zobudila, už si bol preč, hľadala
som ťa, ale žiadna stopa, len posteľné prádlo bolo svedkom minulej noci.
Moje telo ešte stále nesie stopy po tebe, takže je tažké zabudnúť na teba,
ale dnes v noci budem na teba čakat...ty vydrbaný komár!!!
Ide chlapík po ulici, v ruke urna a evidentne má skvelú náladu. Usmieva sa, poskakuje a píska si. Vidí ho iný a pýta sa:”Vy ste hrozný. Trochu úcty, nie? A vôbec, prečo máte takú dobrú náladu?””To máte tak, to je svokra. Celý život sa flákala a nič nerobila. Tak teraz si ju dám do presýpacích hodín a bude makať ako divá.”
Pan Volekule si každý den zkracuje chůzi po schodech jízdou po zábradlí, což se nelíbí uklízečce. A tak mu namaže zábradlí máslem a zeptá se ho "Tak co, pane Volekule jak se vám dneska jelo??" A Volekule na to: "Jako po másle." Tak tam napatlá med a zeptá se ho: "Jak se vám dnes jelo??" A Volekule odvětí: "Jako po medu." Tak se uklízečka nasere jde do železářství a koupí hřebíky nalepí je na zábradlí a čeká. Po hodině čekání přijede pan Volekule a ona se ho zeptá jako tradičně: "Jak se vám dneska jelo" A Volekule odpoví: "Už mi můžete řikat vole, kule jsem nechal v 5. patře.
Študent príde na skúšku, potiahne lístok s otázkou, prečíta, nahodí zhrozený výraz a pýta sa:- Pán profesor, môžem si vytiahnuť inú otázku?- No tak dobre - profesor mal očividne dobrú náladu. Ale toto sa opakovalo niekoľkokrát, až nakoniec profesora prešla... trpezlivosť a hovorí: - Dajte index! A zapísal mu za tri. Keď študent celý šťastný odišiel, asistent sa pýta:- Prečo ste mu to dali? Veď nič nevedel.- Niečo vedieť musel, keď tak usilovne hľadal!
