Poctiví ďalej zájdu. Tí ostatní sa vozia na limuzínach.
Manžel sa predčasne vráti domov zo služobnej cesty. Manželka v spálni prosí milenca, aby vyskočil z okna, lebo ich manžel zabije, keď ich nachytá. Problém však je v tom, že spálňa je na trinástom poschodí. Milenec si pomyslí: ”Nuž, keď musím zomrieť, je to jedno ako”. A vyskočí. Cestou nadol prosí pána Boha:
”Pane Bože, už nikdy nebudem chodiť za inými ženami, už budem svojej žene verný, už nebudem smilníkom. Daj, aby sa mi nič nestalo.”
Dopadol na zem a zázrakom sa mu nič nestalo. Vstane, otrepe sa a povie:
”Toľko hovadín za takú krátku chvíľu som už dávno nenatrepal.”
Opytý dedo v krčme sa rozhodne, že už má dosť, že už pôjde domov. Ale keď sa chce postaviť, spadne späť do stoličky.
"Sakra, že by som bol tak opytý? Tak si dám kávu."
Vypije kávu a zase sa pokúša vstať. Opäť bezúspešne. Tak si dá ešte jednu kávu. Pri štvrtej ho to už nebaví, tak si dá panáka na cestu a že sa radšej domov doplazí. Plazí sa k dverám, potichu si odomkne, prezlečie sa, ľahne do postele a spí. Ráno ho budí žena:
"Ty si bol včera zas pekne sťaty, čo?"
"Ako si to spoznala? Veď som bol tak potichu ..."
"Ale, ráno tu bola hostinská, že si si v krčme zabudol svoj invalidný vozík!"
Nedávno mi bola diagnostikovaná nasledujúca choroba – VPDSP. Vekom Podmienený Deficit Sústredenia Pozornosti. Prejavuje sa napríklad takto:
Rozhodnem sa poliať záhradu.Keď idem k hadici visiacej na stene garáže, všimnem si, že aj auto potrebuje opláchnuť.Idem si pre kľúč od auta, aby som ho postavil na priestor pred garážou. Pritom uvidím na stolíku v predsieni neotvorenú poštu.Asi bude rozumné sa pozrieť, či tam nie sú nejaké zloženky na zaplatenie. Položím kľúče od auta na stolík a začnem triediť poštu.Pritom vidím kopu reklamných letákov a idem ich hodiť do odpadkového koša v kuchyni. Vidím, že je plný, takže letáky položím na linku a idem vyhodiť odpadky z koša do kontajnera na ulici. Pritom si uvedomím, že vedľa kontajnera je schránka na poštu, takže by bolo dobré hneď vhodiť do schránky i ten list, čo som večer napísal.Idem pre list do izby.Na stole pri liste stojí hrnček s kávou, ktorú som pred chvíľou pil. Vezmem ho do ruky a cítim, že káva už vychladla.Nevadí, uvarím si nový hrnček kávy. Vezmem hrnček a idem do kuchyne.Cestou vidím, že kytica vo váze začína vädnúť. Položím hrnček na parapet, chcem vziať vázu a napustiť do nej čerstvú vodu.Pritom uvidím na parapete svoje okuliare , ktoré som hľadal ráno. Musím si ich dať na svoj pracovný stôl, aby som o nich vedel.Ale najskôr predsa len dolejem vodu do vázy. Položím okuliare, vezmem vázu do ruky a vidím, že za vázou leží diaľkové ovládanie od televízora. Preboha, zase ho budeme večer hľadať.Musím ovládač položiť k televízoru v obývačke. No, ale to počká, najprv je predsa nutné doliať vodu do vázy.Idem do kuchyne a napustím vodu do vázy. Pritom mi vyšplechne na kuchynskú linku. A trochu i na podlahu.Idem do kúpeľne pre handru, aby som to utrel. Potom sa vraciam do predsiene a premietam, čo som chcel urobiť. Večer: záhrada nie je poliata, auto nie je umyté (a nemôžem k nemu nájsť kľúče), na okne je hrnček so studenou kávou, kvety vo váze sú už úplne zvädnuté, list nie je vhodený do schránky(a tiež ho nemôžem nájsť), stratili sa mi okuliare a televízor musíme ovládať ručne, ovládač je bohvie kde. Divím sa, že nič nie je hotové, aj keď som sa celý deň nezastavil a som dočista uťahaný.
Na policii přichází rozrušený muž. "Neustále dostávám
výhružné dopisy!" Policie provádí zápis: "Tak zkusíme
tedy vypátrat, kdo je odesílatelem."
"To je zbytečné, já odesílatele znám."
"Ano? A kdo je odesílatelem?"
"Státní spořitelna, oddělení pro poskytování půjček!"
