Anička hovorí svojej mame:
Dnes som ukazovala v škole chlapcom stojku na hlave.
Mama hovorí:
Dúfam, že ti nevideli gaťky.
Ale nie, dala som si ich dolu.

Mladý muž kupoval svojej milej k sviatku rukavice. Súčasne s ním predavačka obsluhovala dámu, ktorá si kupovala dámske nohavičky. Predavačka omylom balíčky vymenila. Mladík, bez toho, aby balíček otvoril, píše svojej milej:

"Miláčik, k Tvojim meninám Ti prajem veľa šťastia a zdravia. Dlho som uvažoval, čím by som Ti urobil radosť, až som si spomenul, čo Ti na poslednej schôdzke chýbalo. V obchode mali ešte dierkované, ale tie som nevzal, pretože by Ti v nich bola zima a v lete ich aj tak nenosíš.

Tie, ktoré posielam, som skúšal na predavačke a veľmi jej pristali. Vravela mi, že sú to najlepšie, čo majú. Sama mi ukazovala svoje a hovorila, že ich má už tri roky a prala ich iba raz. Kiež by som Ti ich mohol natiahnuť a pohladkať ich, aj keď sa o to budú pokúšať druhí.

Pred použitím do nich nasyp púder a fúkni do nich. Nevyzliekaj ich na ulici a v autobuse, aby Ti vietor nepoškodil Tvoju hladkú pokožku. Na návšteve si ich nevyzliekaj celé, ale len do polovice, tak sa to teraz nosí.

Nezabudni ich niekde! Keď ich budeš chcieť čistiť, tak ich vyper a sadni si v nich na slniečko. Keď ich budeš chcieť vyhodiť, tak ich pošli mne, ja si s nimi budem čistiť okuliare."

Príde starý dedko do poisťovne: "Rád by som uzavrel životné poistenie..."
Poisťovák: "Nebláznite dedko, koľko máte rokov?"
"95, ale chceme ísť z otcom do zahraničia a to je dobré byť poistený..."
"Čože? A koľko má otec?"
"O mesiac bude mať 119..."
"A čo budete robiť v zahraničí?"
"Ale, chceme ísť dedkovi na svadbu..."
"Čooo? A koľko rokov má dedko ?"
"Oslavoval nedávno 142..."
"A prečo sa ide, preboha, ženiť ???"
"On ani veľmi nechcel, ale rodičia ho donútili..."

Rybár sedí pri rieke a pozerá sa na svoje prúty. Prichádza k nemu známy, tiež rybár, a pýta sa: “Tak čo? Je tu dobrá voda?” “Znamenitá. Rybám sa z nej vôbec nechce von.”

Naradovana žena pridze domu a chvali še:

-Mam vodicky preukaz ta pochodzime caly švet.

Muž:myšliš toten abo tamten druhy?

"Kto poctivo pracuje, ten sa musí mať dobre. Kto pracovať nemôže, ten sa musí mať dôstojne. Kto pracovať odmieta, ten si nezaslúži nič."

V pomocnej škole sa deti učia počítať:

Koľko je štyri krát štyri?

Hlási sa Janko:

Utorok.

Hlási sa Ferko:

Tisíc.

Hlási sa Dežko:

Šesťnásť.

A ako si to vypočítal?

No predsa utorok deleno tisíc!

Kukulienka, kde si bola? Keď tá tuhá zima bola. Ajajaj kukuku, bola som na facebooku

Predám vŕzgajúcu posteľ.
Zn.: Tichá domácnosť.

Jeden známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že zdvihol do vzduchu 50 eurovú bankovku a spýtal sa: "Kto by chcel túto 50 eurovú bankovku?" Ruky sa začali dvíhať. Rečník pokračoval: "Túto bankovku dám jednému z vás, ale najprv mi dovoľte, aby som urobil toto.. Začal bankovku krčiť, potom sa opýtal: " Kto ju ešte stále chce? " Ruky boli znovu vo vzduchu. "Dobre, a čo ak urobím toto?" Hodil bankovku na zem a začal po nej šliapať. Potom ju opäť zodvihol, pokrčenú a pošliapanú. "Kto ju po tomto všetkom stále chce?" Ruky znovu vyleteli hore.
Na to rečník povedal: "Priatelia moji, naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na to, čo som s tou bankovkou urobil, naďalej ju chcete, pretože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 50 Eur. Aj my sme v živote mnohokrát krčení rôznymi situáciami, hodení na zem a zadupaní rozhodnutiami, ktoré sme urobili a okolnosťami, ktoré nás stretli. Cítime sa ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíme svoju hodnotu! Ušpinení alebo čistí, pokrčení alebo rovní, stále sme nedoceniteľní pre tých, ktorí nás milujú.. Cena našich životov nie je závislá od toho, čo robíme, koho poznáme alebo koľko zarábame, ale KTO SME a koľko ľudí nás má naozaj rado! Potom nikdy nestratíme svoju hodnotu! Každý z nás (vás) je jedinečný, nikdy na to nezabudnite..!"