Žena večar leži zos hlopom vof posceľi a hvari mu. Drahy dajme sebe to ešči raz … On na to:- Ňe, som unaveny …Ona že, aľe no šak dajme ešči raz, aspoň kusek …-Ňe na moj dušu som ucahany jak koň …Ona furt, že dajme šak ľem dakus …On jej hvari: … okej, ta še priprav, 3, 2, 1 … A od Prešoooova a od Prešooova a od Prešooova v týým poľuuuu…

Vojde Ďuro do baru, v ruke má hovno a hovorí:
"Chlapi, pozrite do čoho som skoro stúpil!"

- Dobrý deň, pani Blažková. Kamže? Na nákupy?
- Ale, ideme manželovi kúpiť topánky. Asi o hodinku budeme doma, zastavte sa na kávu.
Pani Nováková príde teda k Blažkovým, zazvoní, Blažková otvorí celá v čiernom. Pozve pani Novákovú ďalej a v kuchyni na stole leží rakva, okolo nej sviečky a v rakve mŕtvy pán Blažek.
- Preboha! - vydesí sa pani Nováková. - Čo sa mu stalo, ešte pred hodinou vyzeral úplne zdravo.
- Tak si to predstavte. Prišli sme do obchodu, Karol si vybral topánky a ja mu hovorím: “Karol radšej si ich vyskúšaj, aby ti neboli malé”. Ale on, že nie. Tak sme ich kúpili, prišli sme domov a predstavte si - tie topánky mu boli malé. No povedzte, pani Nováková, nezabili by ste ho?

Muž sa pýta sudcu: ,,Pán sudca, keby som zabil svokru, odsúdili by ste ma?“,,Keby ste tam prihodili ešte tu moju, tak vás pustím pre nedostatok dôkazov.“

Manželia sa hádajú:
- Neser ma, lebo vo mne prebudíš zviera!
- Čo si myslíš, že sa bojím somára?

Do krčmy prijali novú čašníčku a starý krčmár jej hovorí:

- Chodia ku nám dvaja hluchonemí bratia. Ked ukážu palec hore,chcú pivo. Keď dole,chcú rum. Pochopila si to?

- Jasnačka.

Bratia prídu a objednávajú. Palec hore,dole. Pivo,rum,pivo,rum...

Takto vypijú po desať piv,desať rumov. A odrazu zdvihnú ruky a otvoria ústa.

Mladá v šoku,lebo nevie čo chcú tak volá krčmarovi.

-Tí dvaja vypili po desať piv,desať rumov a teraz majú ruky hore a otvorené ústa. Neviem čo chcú.

- Toho si nevšímaj. Už sú najebaní a spievajú...

Pán Mrkvička sa vracia domov z práce, bohužiaľ si zabudol doklady v práci . Náhodou ho zastaví polícia, a keďže sa nevie legitimovať, okamžité ho berú na stanicu a vyšetrovačka.-Volám sa Mrkvička , bývam na Palárikovej 5. Spýtajte sa domovníka preboha!Za polhodinu sa policajti vrátia s tým, že tam nijaký Mrkvička nebýva. Takže dostane nakladačku aby sa priznal čo je za rozvratný živel. Keď už je zmlátený do modra, náhodou vojde do miestnosti nadporučík. Keď vidí dobitého chudáka vyletí z neho:-Peter, preboha, čo si vyviedol !?-Vy ho poznáte pán nadporučík ?-Jasne, spolužiak zo základnej, Peter Mrkvička , tuším býva na Palárikovej. Policajti sa ospravedlnia a pán Mrkvička sa teda dobitý vracia domov, keď pred vchod domu vybehne domovník.-Pán Mrkvička, preboha rýchlo zmiznite! Hľadala vás tu polícia, ale ja som vás zaprel !

Príde Anička zo školy a hovorí mame: Mami, dnes som v škole robila stojku.

A mama jej hovorí: Nehanbíš sa, chlapci ti určite videli nohavičky. 

Príde Anka na druhý deň zo školy a hovorí mame: Mami, znova som robila stojku. 

A myslela si na moje slová? 

Áno, nohavičky som si dala dole...

Chtěla jsem upéct vánoční cukroví. První věta v receptu zněla: Rum podle chuti. Cukroví jsme vypili přímo z flašky...

Pozrite sa na toho chlapca, aké má krivé nohy!"

„No a čo! To je môj syn !!!"

„Ej, ale mu pristanú, fešákovi!"