Profesor začal svoju prednášku a chytil do ruky pohár s trochou vody.
Zodvihol ho tak, aby ho všetci študenti videli a spýtal sa ich:
"Čo myslíte, koľko váži tento pohár s vodou?"
"50 gramov!" ... "100 gramov!"... "125 gramov!" odpovedali študenti.
"Ani ja to skutočne neviem, kým ho neodvážim", povedal profesor, "
ale moja otázka je:
Čo sa stane, keď ho budem držať takto zodvihnutý pár minút?"
"Nič" - odpovedali študenti.
"V poriadku... a čo by sa stalo, keby som ho držal takto zodvihnutý hodinu?" - spýtal sa profesor.
"Rameno by vás začalo bolieť" - povedal jeden zo študentov.
"Máte pravdu, a teraz čo by sa stalo, keby som ho držal takto celý deň?"
"Vaše rameno by zmeravelo, mohli by ste mať nejaké svalové kŕče a paralýzu a museli by ste ísť určite do nemocnice" - zašpekuloval inýštudent a všetci študenti sa zasmiali.
"Veľmi dobre. Ale počas celého tohto - zmenila by sa hmotnosť pohára? - spýtal sa profesor.
"Nie", odpovedali.
"Potom čo spôsobilo bolesť ramena a svalové kŕče?"
Študenti boli v rozpakoch...
"Čo by som teraz mal urobiť, aby som sa zbavil bolesti?" spýtal sa zas profesor.
"Položiť pohár!" povedal jeden zo študentov.
"Presne!" zareagoval profesor.
"Problémy v živote sú niečo podobné ako toto. Držte ich pár minút v hlave a zdajú sa OK. Myslite na ne dlhý čas a začínajú bolieť. Držte ich ešte dlhšie a začnú vás paralyzovať. Nebudete schopní urobiť nič.
Je dôležité myslieť na výzvy alebo problémy vo vašom živote. Ale ešte dôležitejšie je "položiť ich" na konci každého dňa skôr než pôjdete spať.
Toto je spôsob, ako sa nebudete stresovať, budete sa budiť každý deň čerstvý a silný budete zvládať svoje veci. Akékoľvek výzvy, ktoré vám prídu do cesty.
Preto keď dnes opustíte svoje pracovisko, pamätajte:
POLOŽTE POHÁR!"

Muž mal už po krk komandovanie manželky.Vrazil doma do dveri a rázne začal:
-Odteraz som Ja pánom v tomto dome a Moje slovo je zákon!Uvar mi dobre jedlo a očakávam aj bohatý dezert!Po večeri mi pripravíš kúpeľ a potom hádaj kto ma oblečie a učeše?
Manželka: - Že by niekto z pohrebného ústavu?

Synček sa pýta ocka: - Ocko, ako som prišiel na svet? - Hm... Tak ja s mamkou sme sa večer v posteli cukrovali a potom si sa narodil. A tak sa syn večer posypal cukrom, ráno sa zobudil a mal v posteli mravenisko. A syn hovorí mravcom: - Keby som nebol vašim otcom, tak vás všetkých pozabíjam.

Dva sušedky ohovaraju trecu.

- Neverili by sce, jaka je to neporiadna gazdiňa!

- Nehutorce jak znace?

- Keľoraz k nej idzem daco požičic nikda to nema.

Blázon v blázinci kráča po chodbe a ťahá za sebou zubnú kefku. Stretne ho druhý blázon a hovorí: - Čo ti šibe, čo ťaháš tú kefku za sebou.

A on mu na to: - No a čo ju mám tlačiť!?

-Čo robíš na Valentína? -

-Na aký deň to padne? -

-Piatok. -

-Perkelt s haluškami. -

V samoobsluze tlačí mladý otec vozík s potravinami a vřískajícím děckem. Muž téměř něžně opakuje:
„No tak, Alberte, klid. Klid a žádné scény. Uklidni se, Alberte…“
Nachomýtne se k tomu nějaká pedagogická odbornice samouk a s uznáním povídá:
„To je dobré, že s tím dítětem mluvíte jako s dospělým. Takhle Albert vyroste v sebevědomého a vyrovnaného člověka.“
Na to otec:
„Paní, mýlíte se. Já jsem Albert!“

Chlap stratí papiere, čo potrebuje na vybavenie dôchodku a žena mu nadáva. Keď už to nemôže vydržať, zájde na príslušný úrad a prinesie si výmer na starobný dôchodok. „Ako si to urobil?“ pýta sa udivene žena. „Rozopol som si košeľu a ukázal som im svoju šedivú hruď, to zabralo,“ hovorí manžel. „Ty starý somár,“ rozčuľuje sa žena. „To si si nemohol rozopnúť aj rázporok? Mohol si brať aj invalidný!“

Lístoček za stieračom zaparkovaného auta: ”Oznam pre zlodejov. Nádrž je prázdna, rádio nemám a motor je vylágrovaný.” Na druhý deň pribudne druhý lístoček: ”Pre majiteľa auta. Takže kolesá sú ti vlastne tiež na hovno.”

Majster pozerá, ako mu po stavbe zmätene chodí robotník, a tak za ním ide a pýta sa, čo robí. A on na to: „Hľadám hranol 20 na 20.” Majster vraví, že mu pomôže. Hľadajú, hľadajú a zbadá ich stavbyvedúci. Hneď’ sa ide spýtať’, čo robia. Majster mu povie: „Tuto Fero hľadá hranol 20 na 20.” A tak stavbyvedúci tiež pomáha hľadať’. Keď ten hranol stále nemôžu nájsť, zrazu Fero povie: „Viete čo, chlapi? Kašlite na to, ja si sadnem na guľatinu.”