Děti ve škole psaly slohovou práci na téma "Co je zajímavé"
Jedno z nich napsalo:
Je nás doma pět a spíme všichni v jednom pokoji.
V jednom rohu má postel tatínek, ve druhém já, ve třetím moje sestra a v posledním můj malý bratříček.
Maminka spí uprostřed pokoje a nad její postelí visí velký skleněný lustr.
Je zajímavé, že když lustr spadl, střepy v prdeli měl tatínek..

Jój, ten pocit.... keď nájdeš v mrazničke zmrzlinu, otvoríš, a tam perkelt od soboty

Farar zvoni jedenej slecne do bytu. Slecna: Anjelik to si ty? Farar: Nie tak clekom ale som s tej istej firmy.

Syn, stredoškolak pride neskoro domov zo školy a mama sa ho hned' pyta;

- kde si bol však je uz 19 hod. ? 

- prepač mamička ale robil som domacu ulohu zo Zuzkou ....

- dobre, chod' sa najest' ....

- mami, tie “rybacie “ faširky su take fantasticke, to si ešte nikdy nerobila...

- ty dilinko chod' si hned' umyt' ruky ! Ja som nikdy nerobila rybacie faširky to su z bravčoveho masa.....

Situácia: Dvaja ležia príjemne unavený v posteli.
On: - Miláčik, čo keby som prišiel zajtra k vám a pred všetkými ťa požiadal o ruku?
Ona: - Hmmm, manžel by asi zúril a deti by sa smiali.

V škole sa deti učia o uhorkách. Pani učiteľka nakreslí jednu uhorku na tabuľu, na čo sa celá trieda začne smiať. Učiteľka sa začervená a pýta sa Móricka, čo nakreslila:

- Podľa teba, čo som nakreslila?

- Pohlavný úd.

Učiteľka sa rozhnevá a uteká za riaditeľom aby ho zavolala. Riaditeľ príde do triedy so slovami:

- Deti, čo je tu za bordel a kto tu kreslí k.kotiny na tabuľu?

Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil s chorobou. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudobninami, uvidel nádherné dievča, asi v jeho rokoch… Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nepozeral sa po ničom inom iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „Môžem Vám nejako pomôcť?“ V priebehu toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev aký kedy vo svojom živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: „Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD aké mal po ruke. „Chceš ho zabaliť?“ dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal: „áno.“ A ona mu išla CD zabaliť, keď mu ho podala rozlúčili sa a odišiel. Od toho dňa, navštevoval, tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu stále jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do zásuvky. Príliš sa hanbil, aby ju niekde pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil a on sa chytil za srdce a… A vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy dostal ho zabalene. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchle jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von… Crrrn …Matka zobrala slúchadlo: \\\”Áno?\\\”, bola to ona, pýtala sa na neho, matka úplne zničená začala plakať a povedala: „Ty to nevieš? … Včera zomrel.“Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa v slúchadle ozýval… Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila zásuvku a na jej prekvapenie zbadala tam hŕbu zabalených CD. Jedno z ich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísane: „Ahoj!!!, si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada …Sofia.“ S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho CD vypadol papierik a na všetkých stalo to iste… Takýto je život… Nečakaj príliš dlho kým niekomu povieš, čo cítiš! Povedz to ešte dnes!!Zajtra už môže byť neskoro…