Starý poštár odchádzal do dôchodku. Už roky roznášal po svojom rajóne poštu a tak ho všetci poznali. Prišiel jeho posledný pracovný deň. Ľudia sa s ním lúčili. Jedna rodina mu dala kľúčenku, druhá podarovala na pamiatku pero. Odrazu zazvonil pri jedných dverách, otvorila prekrásna sexi blondínka, vtiahla ho za ruku dovnútra, vyzliekla a strávili dve hodiny milovaním v tých najnemožnejších akrobatických polohách. Potom si dali sprchu, senzačné raňajky (vajíčko, slaninka, džús a všelijaké dobrôtky) a nakoniec mu blondínka dala 5 eur. Ohromený poštár sa pýta:
- Ako je to možné, že sa ku mne takto krásne správate, čo sa stalo?
A blondínka odpovedá:
- Včera som povedala manželovi, že náš poštár odchádza do dôchodku, že by bolo dobré niečo mu dať na pamiatku. A manžel mi odpovedal "Ale, jebať ho, daj mu 5 eur." No a raňajky boli môj nápad.
Jedno zo základných procesných pravidiel, ktoré učia na amerických univerzitách budúcich právnikov znie: Nikdy neklaďte otázku, o ktorej neviete ako bude na ňu svedok odpovedať! Na súde, v južanskom malomeste, predvolal štátny žalobca svedkyňu – staršiu pani svedčiť… Obrátil sa na ňu: “Pani Jonesová,poznáte ma?” Ona odpovedala: “Nuž, áno, poznám vás pán Williams. Poznám vás od detských čias, boli ste pre mňa veľkým sklamaním. Klamete, podvádzate vašu ženu, manipulujete ľudí a rozprávate o nich za chrbtom. Považujete sa za štramáka, hoci v skutočnosti nemáte ani toľko rozumu, aby ste pochopili, že nie ste viac, ako drobný byrokrat. Áno, poznám vás.” Právnik úplne skamenel. V rýchlosti nevedel čo má urobiť, tak ukázal prstom na obhajcu a spýtal sa: “Pani Jonesová,poznáte obhajcu?” Ona opäť odpovedala: “No áno, poznám aj pána Bradleyho, od jeho mladých čias. Je to bigotný lenivec a má problém s alkoholom. Nedokáže si s nikým vybudovať normálny vzťah, jeho právnická kancelária je jedna z najhorších v celom štáte.To ani nehovorím o tom, že podviedol svoju manželku s tromi rôznymi ženami. Jedna z nich bola vaša manželka. Áno,poznám ho.” Obhajca takmer zomrel. Sudca požiadal oboch právnikov, aby pristúpili k nemu a veľmi tichým hlasom im povedal: Ak sa jej ktorýkoľvek z vás, idiotov, opýta, či svedkyňa pozná mňa, pošlem vás oboch na elektrické kreslo!!!!
Staršia dáma sa rozhodla pripraviť svoju poslednú vôľu a oznámila svojmu duchovnému svoje dve posledné želanie. Jednak si priala byť spopolnená a za druhé si priala byť rozptýlená v obchodnom dome . “V obchodnom dome ?? ” užasol duchovný, “prečo v obchodnom dome ?” “Budem mať istotu, že za mnou deti prídu aspoň raz za týždeň”.
Pani učiteľka vyzýva deti :
-Tak, teraz mi každý povie, čo robí najskôr, keď ráno vstane z postele !
Hlási sa Ferko :
-Prosím, ja idem na záchod a seriem .
-Fuj, tak škaredo rozprávaš . Čím je tvoj otec ?
-Traktorista, prosím .
Hlási sa Anička :
-Prosím, ja si ráno čítam .
-A čím je tvoj otec ?
-Úradník .
-Tak, počujete deti ? Berte si príklad. A ako dlho čítaš Anička ?
-Prosím, až kým sa nevyseriem.
Cestovali vlakom Čech, Rus a Slovák . Aby sa im lepšie cestovalo, kúpili si liter vodky . Napiť sa mohol iba ten, ktorý povie rýmovačku na napitie .
Čech hovorí : -Hele, jedem, dám si jeden .
-Job tvoju mať, dám si piať ! – povie Rus .
Slovák sa na nich pozrie, zoberie fľašu a hovorí : -Vyseriem sa na vás, vypijem to naraz !