Vo francúzskej reštaurácii na Slovensku: “Je tá vaša slimačia paštéta naozaj zo slimákov?”” Áno.””A skutočne iba zo slimákov?”” No, keď sa už tak pýtate, pravdu povediac miešame k tomu aj trochu bravčoviny.”” A koľko? “”Pol na pol, jeden slimák jedno prasa.”
Na malé gazdovstvo príde nejaký týpek a hovorí : “Dobrý deň, chováte prasiatka? „Fero: “Áno.” Týpek: „A čim ich kŕmite?” Fero: “Čim by sme ich kŕmili? Dávame im všetko možné – zvyšky, prehnité ovocie. “Týpek?” Tak za to vám ukladám pokutu vo výške 5000 € “Fero:” A to už prečo? “Týpek:” Pretože som zo spoločnosti na ochranu zvierat. ” Za pár dní sa znova na gazdovstve objaví nejaký týpek:” Chováte ošípané? “Fero:” Áno chováme. “Týpek” A ako ich kŕmite? “Fero” No, žena im pripravuje vynikajúcu plnenú papriku, tvarohovú štrúdľu, deti im dávajú čokoládu. Vždy sa najprv najedia prasiatka a až potom my. “Týpek:” Nehanbíte sa! To je pokuta 10000 €! “Fero” A to už akože prečo? “Týpek:” Pretože som z Unicefu. Nemôžem vidieť, ako môže niekto plytvať potravou, tak ako to robíte vy a pritom milióny deti po celom svete hladuje! ” Fero zaplatí a za pár dní príde ďalší týpek :” Dobrý deň! Som z ministerstva poľnohospodárstva, vy tu chováte prasiatka? “Fero:” No áno chováme. “Týpek:” A ako ich kŕmite? “Fero:” My ich vôbec nekŕmime. Každé ráno im dávame stovku, aby si kúpili to, čo chcú.“
Organizátor sexuálneho výskumu telefonuje jednému zo zúčastnených párov. „Obávam sa, že údaje od vás a váš ho manžela sa líšia. Konkrétne pri otázke ohľadom frekvencie sexu, on uvádza dvakrát týždenne, vy niekoľkokrát za noc počas celého týždňa. Môžete mi to, prosím, vysvetliť?“ „Samozrejme. Tie údaje sú v poriadku. Ale je to len dočasné, pokiaľ splatíme pôžičku za byt.“
Chlapík podvedie svoju ženu so sekretárkou, ale zbadá, že na pleci mu po bozkoch zostala veľká modrina. Ako ide domov, premýšľa, a keď vojde do bytu a pes ho uteká privítať, napadne mu myšlienka. Začne sa so psom naťahovať a po bitke ukazuje manželke rameno: „Pozri, čo mi ten pes spravil.“ Manželka si rozopne blúzu: „To je nič, pozri, čo spravil mne.“
Vraví mi kolega: Dcéra prišla včera večer za mnou a hovorí: “Tati, už mi nedávaj žiadne vreckové, zamkni moju izbu, spáľ moje veci, vyhoď mi televízor, zabav mi telefón, predaj moje auto, zober mi kľúče od bytu, vyhoď ma na ulicu a škrtni ma zo svojho závetu.” Nooo… vlastne to nepovedala presne takto, ale prišla domov s Ahmedom a vraví: Toto je chlapec, ktorého milujem…”
Generál sa pokúša nastúpiť do preplneného autobusu. Nejaký vojak ho predbehne a obsadí mu miesto. Generál ho začne napomínať. „Prepáčte, pán poručík,“ ospravedlňuje sa vojak. Generál pohoršene ukazuje na zlaté pásiky na výložkách. „Och, prepáčte, pán major.“ Generál, zelený od zúrivosti, ukazuje na dubové vetvičky. „Odpáľ, horár.“
Manželský pár ide do mesta na nákupy. Manželka sa trochu zapozerala v butiku s handrami a naraz zistí, že manžel nie je s ňou a že ho ani nikde nevidí. Tak vytiahne mobil, zavolá, mobil zvoní a zvoní….. konečne manžel: „Haló?“ „No prosím ťa, už som sa bála, že sa ti niečo stalo, kde si ?“ „Ale čo by sa mi asi tak mohlo stať….. Ty, pamätáš sa na to zlatníctvo, ako sa ti tam pred piatimi rokmi páčil ten diamantový náhrdelník, vtedy sme si ho nemohli dovoliť, a ja som ti sľúbil, že raz bude tvoj?“ Žene sa stiahne hrdlo, vyhŕknu slzy do očí: „ Áno….. samozrejme, že si ten obchod pamätám.“ „Nooooo, tak ja sedím v krčme naproti.”
Malý Jožko cestuje v autobuse .Pani,sediaca vedľa,ho pohladí po hlave a pochváli,že je pekný chlapček. Jožko sa jej spýta, či má doma tiež takého chlapčeka . Pani sa začervená a smutne konštatuje,že jej bocian žiadneho nepriniesol . ” A máte aspoň dievčatko? “Pýta sa opäť Jožko. ” Nie,vrana mi žiadnu nepriniesla. ” Jožko sa chvíľku zamyslí a potom sa nevinne opýta: “A s iným vtákom ste to neskúsila ? “
Dve nahluchlé osemdesiatročné babky stoja na ulici. Miestny rozhlas hlási: „Vážení občania, dnes o deviatej hodine sa bude očkovať u lekára proti tetanu.“ Jedna babka sa pýta druhej: „Čo to hlásia?“ „Že budú očkovať proti trtkaniu.“ A ona jej na to: „Božena, ja sa ešte nedám…“
Na skúškach hovorí profesor:”Kto z vás správne odpovie na prvú otázku, nemusí už odpovedať na druhú,skúšku ma za “A”a môže isť domov ! Koľko máme vlasov na hlave?
Odpovedá Jožko :”Päť miliónov, osemsto dvadsaťtri tisíc, stotridsať sedem!”
Profesor:”Ako to viete tak presne ?”
Jožko:”Pán profesor, to je už druhá otázka a na tú nemusím odpovedať,dovi!”
Žena sa vrátila neskoro večer
“Škoda, že si bola tak dlho preč,” hovorí manžel, “zastavila sa tu tvoja kamarátka.” “Ktorá?” “Neviem. Nepoznám ju … “” Ako vyzerala? “” Obyčajne. Blondínka, asi dvadsaťročná, pod ľavú lopatkou materské znamienko … “
Slovenská firma a japonská spoločnosť sa dohodli na usporiadaní prestížnych veslárskych pretekov. Oba tímy dlho a tvrdo trénovali, až nadišiel dlho očakávaný deň. Obidve mužstvá si verili, ale Japonci vyhrali na celej čiare – o celý kilometer.
Náš tím bol zdrvený.Vedenie spoločnosti rozhodlo, že príčina zdrvujúcej porážky musí byť odhalená a najala konzultačnú firmu, aby problém preskúmala a navrhla jeho riešenie. Konzultanti zistili nasledovné – zatiaľ čo Japonci mali osem veslárov a jedného kormidelníka, my sme mali jedného veslára a osem kormidelníkov.
Po roku ďalšieho štúdia a miliónoch dolárov spotrebovaných na analýzu problému konzultačná firma záver upresnila – v Slovenskej firme príliš málo ľudí vesluje a príliš veľa kormidluje.
Pretože na tento rok boli dohodnuté odvetné preteky, štruktúra nášho tímu bola od základov reorganizovaná – nový tím sa skladal zo štyroch kormidelníckych manažérov, troch oblastných kormidelníckych manažérov a systému pre zvýšenie výkonnosti veslára a podporu jeho pracovného nasadenia.
V tomto roku Japonci vyhrali o dva kilometre. Naše vedenie prepustilo veslára pre nedostatočnú výkonnosť a vyplatilo manažérom prémie za objavenie príčiny problému.
Misionár ide do Afriky medzi domorodcov keď už tam káže rok, tak sa jednej z černošiek narodí biele dieťa. Jej muž si misionára pozve k sebe domov a hovorí mu: “Ty sviňa! Pozerať čo ty urobiť s mojou manželka! Pretože ty poškvrniť moja manželka, hneď sa zobrať a okamžite odtiaľ zmiznúť! ” Misionár sa snaží zachrániť situáciu a vysvetľuje mu, že toto sa môže stať, že to dieťa je albín, že to nie je veľmi časté, ale čas od času sa také dieťa aj černochom narodí. Černoch nerozumie, tak ho misionár vezme von a hovorí: “Vidíš to stádo oviec? Všetky sú biele len jedna z nich je čierna. Tak ako toto sa stane v prírode, tak sa môže narodiť aj albín. “Černoch sa zamyslí:” Aha! Ja už chápať. Ja nikomu nepovedať o tom decku a ty nikomu nepovedať o tej ovci ,platí ? “
Ide Američan do Talianska na dovolenku a chce si užiť. Zbalí Talianku a celý týždeň sa milujú, kde sa len da a platí jej za to dolármi. Po týždni keď odchádzal stál na schodíkoch do lietadla, zamával jej a kričí: „Doláro falzifikáto.“ Ona jemu odmáva: „Sifilis originálo.“
Náš starý otec odišiel do dôchodku Na pivo mohol ísť každí večer a taktiež mohol hrať každí večer karty a keď jeho manželka zomrela, z ktorou sa stále o tom hádal, začalo mu chýbať vzrušenie. Potom dostal letáky od spoločnosti, ktorá organizovala prehliadky týkajúce sa ponuky tovaru. Snažili sme sa mu to vyhovoriť. Že sa určite nechá prehovoriť a kúpi predražené zbytočnosti. Dedko však povedal, že nie je hlúpy. Leták sľubuje výlet na Liptov. A keďže tam bol na vojne, prezentáciu prežije a potom sa pozrie po okolí kde trávil svoju mladosť. A Lenka – to som ja – môže tiež ísť, pozrie si krasy Liptova a bude sa starať o mňa, keď sa tak bojíte. Nedal sa odradiť dedko… Bolo to zničujúce. Dedko chcel ísť za každú cenu a ja musím vstávať o siedmej ráno a ešte k tomu cez prázdniny. To je na infarkt. A ako mam vlastne na neho dávať pozor ??? Výstava tovaru sa konala v miestnom kulturaku a zdalo sa, že mňa dnu ani nevpustia, ale dedko povedal, že musí mať pri sebe zdravotnú sestru, lebo mu býva zle. Slova sa ujal moderátor, čierny ako puk opálený v soláriu. Chválil akúsi zdravotne nezavädnú deku a bohužiaľ sa zameral na nášho dedka. “Samozrejme, že chcete byť zdraví,” povedal. “Kto by nechcel, nie? Preto potrebujete našu zdravú deku. A nie len vy! Prikrývka je protialergická, neudržia sa v nej roztoče a astmatik sa pod ňou vyspinká do ružova. Napríklad aj tuto vaša vnučka… “” Nie je to moja vnučka, “prerušil ho dedko. “Je to moja milenka.” Od hanby som sa v tej chvíli ani neviem ako ocitla pod stolom . Sála okamžite prestala mať záujem o deku. “Aha,” zakoktal bordový moderátor. “Tak ale aj pre ňu je tato deka určite vhodná… “Z čoho je vyrobená?” Spýtal sa Dedo. “Z antialergickej tkaniny.” “Chcem poznať konkrétne zloženie vlákien, ty hňupe!” Vyhlásil dedko. Predávajúci našiel lístok, a číta: 98% polyester. “Nie som prekvapený, že roztoče sa v tej deke nedržia!” Dedko sa vysmieval. “Umelá hmota! Kto by to mohol žrať? ” Ďalší predajca začal ukazovať nástroje a aj tu mal dedko veľa otázok: či je to kalene, aká je to oceľ… “Je tam nikel?” Áno obsahuje nikel. Tiež molybdén, chróm a vanád. “A cézium?” Ubezpečili ho, samozrejme, že obsahuje aj cézium. “Ježiš Mária,” zakričal dedko na celú sálu. “Cézium je rádioaktívne! Prečo ho tam vôbec dávali ? ” Vybehla som z haly. Ukážka trvala ďalšiu hodinu. A dedko bez dozoru kúpil hrnce za 2500 €.Samozrejme doma ma pokarhali, ako som na neho dávala pozor. Po troch dňoch prišlo auto s kartónom. Ale dedko sa tváril, že o ničom nevie “Počkajte, čo to je? Ja som predsa nič nekúpil!” Muži vyšli z dodávky. “Podpísali ste zmluvu a splátkový kalendár!” “Nepodpísal,” povedal dedko. “Podpísané, veď pozrite tu je váš podpis !!! ” “Ukáž to! Ahá! Hm, ale to musí byť nejaký omyl, “povedal dedko. “Ja sa predsa volám Mrkvička.” Dodávatelia sa pozreli na zmluvy a tam roztraseným písmom bolo napísane : „bozajte ma v riť …“
