Vraví mi kolega: Dcéra prišla včera večer za mnou a hovorí: “Tati, už mi nedávaj žiadne vreckové, zamkni moju izbu, spáľ moje veci, vyhoď mi televízor, zabav mi telefón, predaj moje auto, zober mi kľúče od bytu, vyhoď ma na ulicu a škrtni ma zo svojho závetu.” Nooo… vlastne to nepovedala presne takto, ale prišla domov s Ahmedom a vraví: Toto je chlapec, ktorého milujem…”