Príde prostitútka na políciu a hovorí:
-"Znásilnil ma nerozvážny mládenec!"
A policajt na to:
-"Ako viete, že bol nerozvážny?"
-"Musela som mu ukázať, ako na to!"

Profesor zavedie medikov k posteli pacienta.
- Vidíte, to je zaujímavý prípad. Čo myslíte, treba ho operovať?
- Nie – hovoria študenti takmer jednohlasne.
- Mýlite sa, lebo treba – odpovedá profesor. – Ešte dnes ho budem operovať.
- Len vy ma neoperujte – ohradí sa pacient. - Nebuďte taký tvrdohlavý, keď vám šiesti hovoria, že netreba.

Aké sú hlavné nevýhody prechodu letného času na zimný. Predtým sa mi postavil doma, teraz až v autobuse.

Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník. Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj… Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví”čierneho pasažiera.” A ty tu čo robíš? Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja za to s ním spávam… Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Na pravé poludnie vystúpi krásavica na nízku strechu budovy. Vyzlečie sa donaha, nájde si pekné miestečko a ľahne si na brucho. Po čase príde čašník: “Madam, tu nemôžete ležať.” “Prečo nie? Z ulice sem nie je vidieť, som za kvetináčmi a ležím na bruchu.” “To je pravda. Lenže ležíte na sklenenej streche jedálne.”

Nie je nad teple pivo po nekonecnom dni.

Teplušík  sa kúpe vo vani. Zrazu vbehne do kúpeľne jeho partner a pýta sa:
– Môžem si nabrať trochu vodičky z vaničky?
– Môžeš, zlatúšik.
 Tak sa to opakuje trikrát a ten vo vani to už nevydrží a pýta sa:
– A nechceš ísť za mnou do vaničky?
– Ty stále len vymýšľaš a nám zatiaľ horí bytík!

Stála tam, slabo zahalená,
dievčatko, tažko určiť vek.
Dievčatko z knižky od Andersena ...
snáď predavačka zápaliek ?!
Blížim sa ku nej, v očiach slza,
viem ... sirotou je naisto !
Tu zrazu tá malá kurva drzá,
mi vraví: "Fajka za tristo !" ...

Môj syn je skutočný zázrak – chváli sa istý otec. – Má iba tri roky, ale už vie čítať, hrať na klavíri a kresliť. – Môj je ešte lepší, – vraví druhý otec. – Má iba tri týždne, ale už vie, že život je drahý, že platy sú malé, že dane sú vysoké, že bývať nie je kde, že si ničíme životné prostredie… – Odkiaľ viete, že vie všetko toto? – Nuž, jednostaj plače.