Na dedine sa stala vražda. “Je to naozaj zamotaný prípad,” zhŕňa situáciu náčelník miestnej polície pri mimoriadnej porade. “Keby sme tak mali aspoň nejaké vodítko…”Pokračuje náčelník… Strážnik Vajco:”To môžem ľahko zariadiť… Pán Náčelník…” “Mám doma psa a ten ho aj tak nerád nosí !”
Gynekológ prezerá pacientku. Potom dlho mlčí, až kým ho pacientka vyzve, aby povedal diagnózu. Gynekológ: „Pochopte. Mne sa to veľmi ťažko hovorí.“ Pacientka: „Ale ja to musím vedieť.“ Gynekológ: „Viete, vy máte … nie, nedokážem to.“ Pacientka: „Preboha, prosím povedzte mi to!“ Gynekológ: „No dobre, máte tracho…trichona…chomoani… no proste, hovoril som, že to nedokážem povedať!“
Ochorela Slovenská plavkyňa a tak na majstrovstvá sveta poslali jednu staršiu ženskú, ktorá sa im dobrovoľne prihlásila. Keď vyhrala všetky plavecké preteky, tak sa jej neveriacky pýtali, ako je to možné, že v jej veku a taký úspech? A ona: “Viete moji milí, robila som prostitútku v Benátkach a tam nás policajti naháňali na motorových člnoch!”
Do CIA prijímajú nových agentov. Uchádzači musia prejsť náročnými fyzickými a psychickými testami. Keď ostanú len dvaja chlapi, riaditeľ agentúry sa rozhodne, že musia podstúpiť ešte náročnejší test lojality voči svojmu zamestnávateľovi. Dá každému pištoľ a hovorí: “Vedľa v miestnosti je vaša svokra. Bežte a zastreľte ju!” Prvý chlapík vezme búchačku, zmizne v miestnosti a po piatich minútach vyjde, hlavu v dlaniach, vyčerpaný výraz a vraví: “Nie, to nejde, nemôžem to urobiť!” Druhý chlapík zmizne v druhej miestnosti. Chvíľku je ticho, ozve sa niekoľko výstrelov, potom také tupé drevené zvuky a ženské jačanie. Po chvíľke vyjde maník von celý od krvi a vraví: “V tej búchačke boli slepé náboje, tak som ju musel umlátiť stoličkou.”
Vojdze pani do zverimexu a tam maju papagaja za dzešec tišic euri. Na jednej nohe ma červenu šnurku a na druhej modru šnurku. Pita še pani predavača: -Čom toten papagaj je taki drahi? A naco ma tote šnurki na nohoch? -Ta toten papagaj zato taki drahi bo zna hutorec dvoma jazikmi. Kejdz zacahnece modru šnurku ta hutori po slovenski a jak červenu ta hutori po anglicki. Pani to neda a sprobuje. Zacahne modru: -Dobrrri dzen. Jak še mace pani?, hvari papagaj. Pani je nadšena ta zacahne aj modru stužku a papagaj: -Hello madam, how arrre you? Pani je proste užasnuta a pita še predavača: -A co še stane kejdz pocahnem obidva šnurki naraz? -TA DZIGNEM NA ŽEM NE ?!
Muž bol pozvaný k svojim starým priateľom na večeru. Urobilo na neho veľký dojem, ako starý pán, kedykoľvek sa obrátil na manželku, oslovoval ju: miláčik, zlatko, zlatíčko, moja láska, a podobne. Pár žil v spoločnom manželstve viac ako 50 rokov. Keď manželka odišla z jedálne, muž sa naklonil k hostiteľovi a povedal: “Myslím si, že je krásne, že po všetkých tých rokoch stále oslovuješ svoju ženu tými zamilovanými menami.” Hostiteľ zvesil hlavu: “Musím ti povedať pravdu, jej meno mi nejako vykĺzlo z pamäti už pred 10 rokmi a na smrť sa bojím spýtať tej starej, namosúrenej a neustále nahnevanej baby, ako sa volá.“
Dva alkoholici se takhle probudili k večeru z poslední opice v zoufalém absťáku a zjistili, že mají jen pár centů. Po chvíli zoufalého přemýšlení dostal Bill nápad. Za drobné koupil na rohu jeden párek v rohlíku a odtáhl kámoše do nejbližšího baru. Dali si tam pár panáků. Když se k nim blížil číšník s účtem,
Bill rozepnul Rickovi poklopec, vrazil mu do něj ten párek v rohlíku a začal předstírat, že mu kouří péro. Číšník začal řvát:
„Táhněte odsud, vy smradlaví buzíci!“
Chlapi se kvapně sebrali a zmizeli, samozřejmě bez nutnosti platit. Takhle obešli několik barů, až se večer dotrmáceli úplně zpití k jejich karavanu.
Bill povídá:
„Vidíš, co se dá podniknout s jedním hotdogem!“
„Jakej hotdog?“ směje se Rick, „ten jsme ztratili už v druhý hospodě.“
Muž so ženou ležia v posteli. Muža začalo smädiť, a keďže ležal pri stene, opatrne prekročuje ženu. Tá, mysliac si, že sa chce milovať hovorí: Počkaj, syn ešte nespí. Po troch minútach muž znova skúša prejsť cez ženu, lebo ho hrozne smädí. Žena hovorí: Vravela som Ti, že počkaj, kým malý zaspí. Muž ešte chvíľu čaká, ale potom rezolútne vstane. Ide do kuchyne, chce sa napiť vody z vodovodu, ale voda netečie. Zúfalý vytiahne z chladničky šampanské. Žena počuje buchnúť zátku a kričí: Čo tam preboha robíš? A na to syn: Vidíš, nechcela si mu dať , tak sa zastrelil….“
Bol deň trhov. Dedinčan priviedol na trhovisko koňa na predaj. Niekoľkokrát už začal zjednávať o cenu s kupcami, keď tu náhle pribehol malý chlapec a vrhol sa ku koňovi. “Nepredávaj ho, ocko, prosím ťa, nepredaj ho! Je to náš najlepší kôň, prečo musíš predať práve jeho? Vieš, že na ranči dostal prvú cenu, nepredaj ho, ja ho mám rád! “Chlapec plače a plače, ale práve v tej chvíli pristúpi kupec, ponúkne slušnú cenu a koňa si odvedie. Je opäť deň trhov. Dedinčan pozrie z okna a vidí kupca, ktorý vedie koňa a kráča priamo k ich domčeku. “Čo je raz predané, to platil” kričí dedinčan. “To ste si mal rozmyslieť skôr” “Ale prosím vás” hovorí kupec, “Ja vám predsa nejdem vracať koňa, to ja tiež viem, že už je teraz môj. Ja vás idem len poprosiť, či by ste mi na dnes nemohol požičať vášho syna! “
Bolo päť hodín ráno keď barman konečne zavrel krčmu a išiel si domov ľahnúť do postele. Len čo si ľahol hneď v tej chvíli mu zazvonil telefón: “Haló,” ozval sa opitý hlas, “halooo! O koľkej otvárate ?” “O jedenástej,” odsekol barman a zavesil. Vzápätí telefón zvonil znova. “Halooo, nemohol by ste mi dnes otvoriť skôr?” “Počúvajte, neotravujte, pred jedenástou do krčmy nepustím ani nohu a hotovo!” “No áno, ale ja predsa nechcem ísť dnu! Ja chcem ísť von!”
Dežo prišiel k lekárovi a hovorí: “Pán doktor, poraďte mi. Nedarí sa nám orálny sex. Araňa vraví, že ona z toho nič nemá” “Skús si ho natrieť Nutelou”, vraví lekár. O týždeň príde Dežo a hovori : “Ďakujem pán doktor za radu. Bolo to neskutočné,výborné,perfektné ,jednoducho fantázia .” “A čo Araňa?” “Ona z toho zasa nemala nič, dunčo je predbehol !”
Pani učiteľka sa pýta detí, ako by popísali slovenskú politiku. Deti sa hlási a odpovedajú: “Ako vonnú ružu uprostred lúky.” “Ako modré nebo bez mráčika.” Až zdvihne ruku Jožko a hovorí: “Ako loď v rozbúrenom oceáne.” “Aha, to ako myslíš ten pocit bezpečia a tak?” “Ale nie. Všetkým je na zvracanie a nikto nemôže vystúpiť!”
Príde Ježiš do krčmy a posadí sa. Čašník ho upozorní: “Tu si nesadajte, lebo tu sedia štamgasti. Vyhodia vás!” Ježiš nereaguje. Ku stolu prídu slepý, hluchý a cigán. Napodiv ho nechajú sedieť medzi sebou. Ježiš: “Za to, že ste ma nevyhodili sa vám odvďačím!” Dotkne sa slepého, slepý vyskočí … “Ja vidím!” Dotkne sa hluchého, hluchý vyskočí … “Ja počujem!” Otočí sa k Cigánovi a ten na neho: “Na mňa nesiahaj, ja mám invalidný dôchodok!”
Sedí v reštaurácii dáma po staršieho veku, na tanieri voňajúce rezne ,dáma však nezačne jesť , stále nad niečím rozmýšľa . U susedného stola pozoruje onú dámu pán a po chvíli sa k nej obráti a zdvorilo sa pýta: “Prepáčte, vidím, že máte nejaké ťažkosti. Môžem vám nejako pomôcť?” Dáma sa trochu zarazí a rozpačito vykoktá: “Viete, zabudla som si doma umelý chrup …” “Nič ľahšieho,” hovorí pán, “s tým vám môžem veľmi ľahko pomôcť .” Siahne do kufríku a podá dáme potrebný predmet. “Príliš veľký …” “Tak snáď tento?” navrhne sused a podá ďalší chrup. “Príliš malý,” hovorí po chvíli dáma a vracia onú vec pánovi. “A čo tento?” podáva pán tretí chrup. Dáma okúsi, usmeje sa a dá sa do jedla. Keď doje, obráti sa k láskavému susedovi s ľúbezným úsmevom: “Ani neviem, ako vám mám poďakovať. Veľmi ste mi pomohol. Vy ste určite významný zubný lekár, špecialista, že?” “Kdeže pani,” vraví ten láskavý pán, “ja som celkom obyčajný hrobár …”
