Bol deň trhov. Dedinčan priviedol na trhovisko koňa na predaj. Niekoľkokrát už začal zjednávať o cenu s kupcami, keď tu náhle pribehol malý chlapec a vrhol sa ku koňovi. “Nepredávaj ho, ocko, prosím ťa, nepredaj ho! Je to náš najlepší kôň, prečo musíš predať práve jeho? Vieš, že na ranči dostal prvú cenu, nepredaj ho, ja ho mám rád! “Chlapec plače a plače, ale práve v tej chvíli pristúpi kupec, ponúkne slušnú cenu a koňa si odvedie. Je opäť deň trhov. Dedinčan pozrie z okna a vidí kupca, ktorý vedie koňa a kráča priamo k ich domčeku. “Čo je raz predané, to platil” kričí dedinčan. “To ste si mal rozmyslieť skôr” “Ale prosím vás” hovorí kupec, “Ja vám predsa nejdem vracať koňa, to ja tiež viem, že už je teraz môj. Ja vás idem len poprosiť, či by ste mi na dnes nemohol požičať vášho syna! “