Príde Jožo za šéfom a sťažuje sa: – Šéfko, robím tu už 10 rokov za 300€ mesačne, nemohli by ste mi zvýšiť plat? Šéf ho usadí, naleje mu borovičky a spustí: – Pozri Jožo, je pravda, že zarobíš 300€ mesačne, to je ale 3600€ ročne, lenže… Rok má 365 dní. Z toho je 52 sobôt a 52 nedieľ. To je už len 261 dní. Ďalej máš 28 dní dovolenky a 5 dní si bol chorý. To je už len 228 dní. Deň má síce 24 hodín, ale ty pracuješ len 8, čo je tretina dňa, čo znamená 76 dní. Nehovoriac o tom, že v roku máme 13 sviatkov, čo sú dni pracovného pokoja. Robíš teda len 63 dní. To je len o dva dni viac než 2 mesiace do roka. No a čo chceš viac za robotu dvoch mesiacov? Veď zarábaš skoro 1800 € mesačne! -Prepáčte šéfko, nechcel som vyrušovať.

Denník motorkára :

Bol som chlap, odvážny, slobodný a mal som dlhé vlasy. Moja žena sa so mnou zoznámila a nie naopak. Manželka za mnou úplne šalela. Bolo jedno kam som išiel, ona tam už bola. Je tomu už 12 rokov. Vtedy som bol zarytý motorkár, obliekal som si čierne tričká, roztrhané rifle a motorkárske čižmy, a mal som dlhé vlasy. Samozrejme mal som oblečenie aj na výnimočné udalosti. Vtedy som si obliekol čierne tričko, roztrhané rifle a biele tenisky. Domáce práce boli len problémy, ktoré som obchádzal kým sa dalo. Ale mal som rád seba aj život. Takto sa so mnou aj zoznámila. “Ty si môj idol. Si taký mužný, taký divoký a slobodný.” Onedlho sa skončila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Prečo aj nie, bol som chlapský odvážny, skoro slobodný a mal som dlhé vlasy…aspoň do svadby. Krátko pred svadbou počujem, ako vraví: “Aspoň k holičovi by si mohol ísť, predsa len prídu aj moji rodičia na svadbu.” Po hodinách – nie dňoch a nekonečných slzách som súhlasil a nechal som sa ostrihať na krátko, predsa len som ju miloval, no a čo, bol som mužný, odvážny, skoro slobodný a prerástlo mi to cez hlavu. Bol som taký milý. “Láska, milujem ťa takého, aký si” šepkala mi. Život bol v poriadku, až na to, že mi hlava trochu mrzla. Prišli týždne kľudného spolužitia, kým sa manželka predo mnou neobjavila s veľkou taškou pod pazuchou. Priniesla košeľu, pletený pulóver (už len pri začutí tohto slova mi behá mráz po chrbte) a nové nohavice a povedala: “Prosím ťa, vyskúšaj si tieto veci.” Po dňoch, týždňoch, nie mesiacoch a nekonečnom množstve papierových vreckoviek som bol zlomený a obliekol som si košeľu, pletenú vec a nohavice. Potom prišli čierne topánky, sako, kravata a módny kabát. Ale ja som bol mužný, odvážny, smrteľne pekný a prerástlo mi to cez hlavu. Potom prišiel najväčší boj. Boj o motorku. V skutočnosti netrval dlho, pretože v čiernom obleku, ktorý vždy štípe a pichá, sa veľmi bojovať nedá. A aj topánky mi tlačili nohu. Ale nevadí, bol som mužný, občan, skoro slobodný a šoféroval som kombi a prerástlo mi to cez hlavu. Po rokoch prišli ďalšie boje, ktoré som v mori sĺz prehral. Všetky. Umýval som riad, žehlil som, chodil som nakupovať, hity som sa učil naspamäť, pil som červené víno a v nedeľu som chodil na prechádzky. No a čo – pomyslel som si, som pod papučou, väzeň, bolo mi na hovno a prerástlo mi to cez hlavu. Jedného krásneho dňa sa manželka postavila predo mňa so zbalenými kuframi a povedala: “Odchádzam.” Celkom ohúrený som sa spýtal “Prečo?”. Ona na to: “Už ťa nemilujem, pretože si sa veľmi zmenil. Už nie si ten muž, ktorého som kedysi spoznala.” Prednedávnom som ju stretol. Jej “nový” chlap je dlhovlasý motorkár v roztrhaných rifliach, s tetovačkami, sa na mňa ľútostivo pozrel. Myslím, že mu pošlem čiapku. 

Pýta sa Jožko otecka: "Oci, prečo sa Ježiško vyzlieka?"
Otecko odpovie: "Prečo by sa vyzliekal?"
"Mamička bola včera popoludní v posteli s nejakým pánom a hovorila:" Ježiš, obleč sa, je tu manžel. "

Dvaja chlapi prežili stroskotanie lode a zachránili sa v člne. Plávajú si po šírom mori a jeden z nich sa prehrabáva vybavením člnu. Nájde starú lampu a začne ju trieť. Z lampy vyskočí džin a ponúkne im splnenie jedného jediného priania. Chlapík bez zaváhania povie: „Nech je to more celé z piva.“ „Nech sa stane,“ zahlási džin, tleskne do dlani a zmizne. Nastane ticho rušené len špliechaním piva o boky člnu. Po chvíli ten druhý chlap hovorí: „Si teda pekný blbec. Teraz budeme musieť šťať do člnu.“

Dvojo chlapici śe chceľi ožrec, aľe do kopi maľi ľem jedno euri...
- Sluchaj tu, za euri sebe kupime jeden parek, dam sebe ho do gačoch, potom pridzeme do baru, dame sebe každi veľki koňak, potim rozopňem zips a ti mi ten parek vicmuľaš. Barman budze zňechuceni a viruci nas von bez zaplaceňa...
Tak chodziľi po baroch a cešiľi śe jak to fajňe funguje. Ked išľi z
dześateho baru, perši śe scežuje...
- Čuj tu, mam problem, už mam modre koľena z teho jak furt padam a cmuľam ten parek...
- Ti že maš problem? Ja mam problem, bo ten parek som stracil už v druhim bare....

Príde ráno unavený manžel domov a hovorí svojej žene:

- To ti ďakujem, kvôli tebe som bol do rána zavretý na polícii.

- Snáď kvôli sebe, nie? Že si sa zase niekde opil?

- Nie, kvôli tebe. Tebe predsa napadlo dať na vkladnú knižku také sprosté heslo: Peniaze alebo život.

Sedí dievčatko na lavičke a nadáva. Príde babka a hovorí: Čo tak nadávaš. Prisadnite si a pošepkám vám… Babka si prisadne a tiež začne nadávať. Príde dedko a pýta sa: A vy dve čo tak nadávate??? Babka: Prisadni si a poviem ti… Dedko sadne a babka mu vraví: Tá lavička je čerstvo natretá…

Čo je impotencia?
Keď je zemská príťažlivosť silnejšia ako ženská.

- Ďoďu, vylez spod tej skrine, nech ťa zabijem. - Maňo, ja som pán domu, budem si kde chcem !

Milé děti, utvořte větu se slovem "poradce"

"Chtěli jsme po Radce, aby nám ukázala kozy. "