„Otec so synom sa vyberú na túru do lesa. Po chvíli kráčania sa synátor spýta: - Ocko, a pôjdeme si opekať slaninu tam, kde sme boli včera? - Najprv zistíme, či už stadiaľ odišli požiarnici.“

Přijde do hospody chlap s černou kočkou v náručí. Sedne, objedná panáka rumu a panáka beznínu. Hospodskej divně kouká, ale nakonec donese i ten benzín. Chlápek do sebe kopne rum a kočku chytí a naleje do ní ten benzín.
Kočka začne prskat, zježí se jí srst, jako dělová koule lítá po hospodě, až najednou se zebleje a padne na zem mrtvá.
Pár chlapů na to blbě kouká a ptají se: "Sakra, co to bylo? Co se jí stalo?"
A majitel říká: "No, co já vím, asi jí došel benzín.

Na matrike:

…„Ďalší prosím.“

„Dobré ráno, radi by sme sa vzali.“

„Vaše mená, prosím.“

„Ján a Peter Hudákovci.“

„Vy ste príbuzní? Vidím, že ste si podobní.“

„Áno, sme bratia.“

„Bratia? Tak to sa nemôžete vziať!“

„A to už prečo? Vy vari nesobášite páry rovnakého pohlavia?!“

„Ale samozrejme. Tisíce! Ale nie súrodencov, to by bol incest!“

„Incest? My ale nie sme homosexuáli.“

„Nie? Tak prečo sa chcete zobrať?“

„Samozrejme pre finančné výhody. A máme sa radi. Žiadne iné vyhliadky okrem toho nemáme.“

„Ale my sobášime iba homosexuálov a lesbičky, ktorým boli odopreté práva zaručené ostatným občanom.

Keďže nie ste homosexuáli, môžete si vziať ženu.“

„No ale moment, to predsa môžu aj homosexuáli. To, že nie som homosexuál ešte neznamená,

že si chcem vziať nejakú ženskú! Ja sa chcem oženiť iba tuto s Petrom – a ja zase s Jankom.

Vy nás vari budete diskriminovať iba preto, že nie sme homosexuáli?!“

„Dobre, dobre, nechajme to tak. Tu máte tie papiere. Ďalší.“

„Ahoj, chceme sa zobrať!“

„Mená?“

„Jozef Šmajda, Jana Janíčková, Robert Groch a Júlia Jahnáková“

„A kto si berie koho?“

„My všetci sa chceme navzájom oženiť a vydať.“

„Ale veď ste štyria!“

„Správne. Štyria normálni bisexuáli a máme sa naozaj radi. Ja milujem Janu a Roberta, Júlia

miluje Roberta a Jana a Robert zase miluje Juliu a mňa. Takže sa chceme všetci zobrať. Spečatiť svoje sexuálne preferencie v manželskom zväzku je tá jediná správna cesta.“

„My ale sobášime iba homosexuálne a lesbické páry.“

„Takže vy diskriminujete bisexuálov?!“

„Nie, nie, ibaže tradičná predstava manželského zväzku sa týka párov.“

„Ale odkedy sa zastávate tradície?“

„Nie, to nie, chcel som iba povedať, že niekde predsa musí byť stanovený nejaký limit.“

„A to už kto povedal?!

Neexistuje žiadne logické zdôvodnenie limitovať sobáš iba pre dvojice.

Väčšie skupiny sú omnoho lepšie! Okrem toho, máme svoje práva. Starosta mesta vyhlásil, že

ústava zaručuje rovnaké práva všetkým. Okamžite sem navaľ ten sobášny list.“

„Tak dobre. Ďalší prosím.“

„Dobrý deň, chcem sa oženiť.“

„Mená?“

„David Dukát.“

„A meno partnera?“

„Žiadne nie je, ja si chcem vziať sám seba.“

„Sám seba?! Čo tým myslíte?“

„Nuž, môj psychiater tvrdí, že mám rozpoltenú osobnosť. Takže by som rád tie dve polovice

spojil zväzkom. Aby som mohol podávať daňové priznanie ako rodina.“

„V poriadku. Tu máte ten papier.

Ďalší! Tá pani s tým kokršpanielom, prosím.“

Po ulici ide smútočný sprievod. Zrazu sa k trúchliacemu mužovi nakloní okoloidúci a pýta sa:
”Manželka?”
”Nie, svokra.” odpovie muž.
”Tiež dobré.” povie okoloidúci.

Matka na dedine učí dospievajúcu dcéru dojiť kravu. Dcéra chytí cecky a čaká. matka na to:
- Len poťahuj, poťahuj, toto nestvrdne.

Zomrie kardiológ a na pohreb mu príde aj jeho kamarát gynekológ. Truhla s kardiológom vchádza počas smútočného ceremoniálu do veľkého srdca a gynekológ sa začne smiať. Kolega do neho strčí a hovorí mu:

-“Si normálny?!”

A gynekológ na to:

- “Prepáč, ale predstavil som si kam by som išiel ja.”

Dnes tak mrzne, že aj bankomat ukazuje mínus.

Príde takto raz huslista k doktorovi a sťažuje si: " pán doktor, ja keď hrám na husle, tak sa mi vždy postaví." " no tak ukážte, zahrajte niečo." Huslista teda začne hrať a doktor pozerá, že sa mu tiež postavil a hovorí: " no hej, chlape, keď vy hráte samé p******y!"

Lekár pozerá pacientove zlomeniny a pýta sa: - Motorka? - Áno. - Asi príliš rýchlo jazdíte. - Nie, príliš pomaly chodím.

Přijde pán do restaurace a vidí u stolu osamocenou pěknou slečnu. Pozve ji tedy na večeři – slečna se nenechá pobízet, objedná si nejdražší jídlo, nejdražší pití, jemu to sice moc nevoní, ale říká si: "Je to kus, musím do ní něco investovat, pak si užiju."
Dojí, dopijou, pozve ji k sobě domů, celej nažhavenej, ale ona těsně před vchodem říká, že má zase hlad. No, nelíbí se mu to, ale co má dělat, chce si s ní užít, takže jdou do další restaurace – a zase si ona poručí nejdražší jídlo a ještě si s sebou nechá zabalit kaviár.
Pak jdou zase k němu domů, on už je úplně celej natřesenej, ale sotva vejdou do bytu, ona zase prosí, že má strašnej hlad a jestli by jí teda něco neobjednal. Takže si objednají vybraná jídla ze všech možných donáškových služeb, a když se kráska konečně po dalších dvou hodinách nají, chlap se svleče a vleze k ní do postele.
"Hele," usměje se, "ale ještě předtím mi řekni – to máš vždycky takovej hlad?"
"Ne ... Jenom když mám menstruaci"