-Koľko máte detí, pani Lumpáková ?
-Dve . Chlapca a dievčatko .-
-Ale, nevravte ? Taká mladá, zdravá žena a máte iba dve deti ?
-Vy sa tomu čudujete ? Veď som ešte iba tri mesiace vydatá !

Sejdou se Čech, Rus a Američan. Američan říká: "Já mám doma krávu a tu když pošimrám na vemínku, tak ona mi podojí: mléko, smetanu, šlehačku, máslo a jiné mléčné výrobky." Rus říká: "Já mám zase doma prase, který když pošimrám dole na bříšku, tak mám hned jitrnice, tlačenku, jelítka a podobné masné výrobky." A Čech říká: "A já mám doma slepici a tu když takhle dole pošimrám, tak ona mi uvaří, vypere a vyžehlí."

Zastavka autobusu. Prichadza plny autobus. Muz inteligentneho manazerskeho
vzhladu da vsetkym prednost a sam sa pokusa nastupit ako posledny. Dvere mu
vsak pricvaknu krk a autobus sa pohne..
-Kurva!! Vyjebanci vyjebani! Stoj ty kokot!!! Co vam drbe??! Otvorte,ved mi
odjebe hlavu..!!!
Sofer zabrzdi a otvara dvere. Muz nastupi, upravi si kravatu a vravi:
-Prepacte. Nalakal som sa...

- Aký výsledok mala vaša cesnaková dieta? - spytuje sa lekár pacienta. - Stratil som 8kg. A všetkých známych. 

Jde sličná děva lesem a vidí dědečka, jak má nohu v pařezu a nemůže ven a jde dál. Dědeček na ní zavolá:
„Když mi pomůžeš, splním ti 3 přání.“
Tak se otočí pomůže mu a chce za to vilu na Bahamách, u něho Porše a alespoň 20 miliónů dolarů na kontě.
Dědeček mavne rukou a vše je jako splněno.
Když už odchází řekne dědeček:
„Prosím tě já sem už starej, nevrznul jsem si alespoň 20 let a udělal jsem tě tak bohatou, nemohla bys to pro mě udělat?“
Děva se zamyslí a na konec souhlasí. Když už je po všem, dědeček se ji ptá:
„A kolik je ti vlastně let?“
Ona odpoví: „25“
„A to ještě věříš na kouzelné dědečky?“

Manželé mají potíže a dostanou se až na policejní strážnici.

"Tak vy tvrdíte, pane Novák, že tahle dáma je vaše paní. Hmm, a můžete to nějak dokázat?"

"To momentálně nemůžu, pane komisaři, ale kdyby se vám podařilo nějak úředně dokázat, že to není moje žena, tak vám budu nadosmrti vděčný."

Denník motorkára :

Bol som chlap, odvážny, slobodný a mal som dlhé vlasy. Moja žena sa so mnou zoznámila a nie naopak. Manželka za mnou úplne šalela. Bolo jedno kam som išiel, ona tam už bola. Je tomu už 12 rokov. Vtedy som bol zarytý motorkár, obliekal som si čierne tričká, roztrhané rifle a motorkárske čižmy, a mal som dlhé vlasy. Samozrejme mal som oblečenie aj na výnimočné udalosti. Vtedy som si obliekol čierne tričko, roztrhané rifle a biele tenisky. Domáce práce boli len problémy, ktoré som obchádzal kým sa dalo. Ale mal som rád seba aj život. Takto sa so mnou aj zoznámila. “Ty si môj idol. Si taký mužný, taký divoký a slobodný.” Onedlho sa skončila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Prečo aj nie, bol som chlapský odvážny, skoro slobodný a mal som dlhé vlasy…aspoň do svadby. Krátko pred svadbou počujem, ako vraví: “Aspoň k holičovi by si mohol ísť, predsa len prídu aj moji rodičia na svadbu.” Po hodinách – nie dňoch a nekonečných slzách som súhlasil a nechal som sa ostrihať na krátko, predsa len som ju miloval, no a čo, bol som mužný, odvážny, skoro slobodný a prerástlo mi to cez hlavu. Bol som taký milý. “Láska, milujem ťa takého, aký si” šepkala mi. Život bol v poriadku, až na to, že mi hlava trochu mrzla. Prišli týždne kľudného spolužitia, kým sa manželka predo mnou neobjavila s veľkou taškou pod pazuchou. Priniesla košeľu, pletený pulóver (už len pri začutí tohto slova mi behá mráz po chrbte) a nové nohavice a povedala: “Prosím ťa, vyskúšaj si tieto veci.” Po dňoch, týždňoch, nie mesiacoch a nekonečnom množstve papierových vreckoviek som bol zlomený a obliekol som si košeľu, pletenú vec a nohavice. Potom prišli čierne topánky, sako, kravata a módny kabát. Ale ja som bol mužný, odvážny, smrteľne pekný a prerástlo mi to cez hlavu. Potom prišiel najväčší boj. Boj o motorku. V skutočnosti netrval dlho, pretože v čiernom obleku, ktorý vždy štípe a pichá, sa veľmi bojovať nedá. A aj topánky mi tlačili nohu. Ale nevadí, bol som mužný, občan, skoro slobodný a šoféroval som kombi a prerástlo mi to cez hlavu. Po rokoch prišli ďalšie boje, ktoré som v mori sĺz prehral. Všetky. Umýval som riad, žehlil som, chodil som nakupovať, hity som sa učil naspamäť, pil som červené víno a v nedeľu som chodil na prechádzky. No a čo – pomyslel som si, som pod papučou, väzeň, bolo mi na hovno a prerástlo mi to cez hlavu. Jedného krásneho dňa sa manželka postavila predo mňa so zbalenými kuframi a povedala: “Odchádzam.” Celkom ohúrený som sa spýtal “Prečo?”. Ona na to: “Už ťa nemilujem, pretože si sa veľmi zmenil. Už nie si ten muž, ktorého som kedysi spoznala.” Prednedávnom som ju stretol. Jej “nový” chlap je dlhovlasý motorkár v roztrhaných rifliach, s tetovačkami, sa na mňa ľútostivo pozrel. Myslím, že mu pošlem čiapku. 

Un a ona pred spaňom: "Chlev ši zavrel?" ... "Zavrel". "a branku do stodoly ši zavrel?" ... "Zavreel". " a kury ši zavrel?" ... "Zavreeel do marii, šicko okrem tvojej papuli je zavrete!!!"

Ide si červená čiapočka po lese a zrazu zbadá vlka, ako čupí v kríčku. - Jéé vlk, ty máš ale veľké zuby. Vlk sa zľakne a utečie preč. Po chvíli ho čiapočka opäť vidí čupieť v kríčku. - Jéé vlk, ty máš ale veľké uši. Vlk zasa zdrhne, no čiapočka ho neskôr znovu vidí čupieť v kríčku. - Vlk, ty máš ale veľké oči! - Mám čiapočka, mám, ale môžem sa konečne vysrať?