Rozhovor Čecha a Slováka Slovák: „Mám novú manželku – Betu.” Čech: „Kolik je Bete?” Slovák: „Dvakrát, trikrát do týždňa.” Čech: „Nee, kolik je Bete?” Slovák: „Však ti vravím – dvakrát, trikrát do týždňa!” Čech: „Nee, já myslím, jak je Beta stará!” Slovák: „No, horšie ako tá mladá…”
Vojde chlap do reštaurácie a sadne si k baru vedľa smutného, skleslého a plačúceho muža: – Čo sa vám stalo? – je zvedavý. – Ale, v januári mi zomrela matka a zanechala mi sto tisíc euro. – To je strašné! – O mesiac, vo februári, mi umrel otec a nechal po sebe päťdesiat tisíc euro. – Ježiš, to je hrozné, obaja rodičia takto po sebe! Smutný muž pokračuje: – V marci mi zomrela náhle teta a tá mi zanechala tiež peknú čiastku, dvadsať tisíc. – Tomu už neverím, traja blízki príbuzní za tri mesiace, to ma ani neprekvapuje, že plačete. – súcití muž s plačúcim hosťom. – No a minulý mesiac… vôbec nič!
Na políciu predviedli staršiu pani za nebezpečnú jazdu. Policajt sa jej pýta: “Kde ste zamestnaná?” “No viete, ja som učiteľka.” Policajtovi zasvietia hviezdičky v očiach a hovorí: “Dvadsať rokov som čakal na túto príležitosť! Sadnite si rýchlo k stolu a 100-krát napíšte ‘Nebudem jazdiť na červenú!'”
Chlapček vstúpi do spálne vo chvíli, keď sa rodičia milujú. “Oco, čo robíte? ” “Vieš, že ideme k moru na dovolenku, a pretože mama nevie plávať, napumpujem ju, aby sa neutopila. ” “Jéj, to je zaujímavé. Včera pumpoval mamu ujo poštár, a dokonca jej naslinil ventil.”
Traja rybári boli na rybačke.
Jeden z nich si odskočí, kvôli veľkej potrebe.
Kamaráti využijú situáciu a rozhodnú sa zjesť mu jeho desiatu. V batohu nájdu kúsok chleba a strašne tučný kúsok slaniny. Chlieb nechajú a slaninu rýchlo zošrotujú.
Veľmi im však nechutí, ale sranda je sranda.
Keď ju už dojedajú, tretí rybár sa vracia.
Hneď sa ho začali pýtať, či nemá nejaké jedlo, že už celkom vyhladli.
On im odpovedá:
„Žiaľ už nie, desiatu som zjedol už skôr.
V batohu mám už iba kúsok chleba pre ryby a tučný kúsok slaniny, s ktorou si mažem zadok aby som nechytil vlka!“
V tom sa kamaráti pozrú na seba a jeden vyčítavo hovorí:
„Ty vole, ja som ti to hovoril, že to nie je kremžská horčica!“
Janko sa pýta mamičky ako prišiel na svet. Mamička mu povie: “Vieš Janíčko, to sme sa s oteckom večer tak trošku pocukrovali a potom si ráno prišiel na svet .”Janko si večer ľahol a celý sa posypal cukrom. Ráno sa zobudil a mal plnú posteľ mravcov. “Keby ste neboli moje deti tak vás všetky pozabíjam.”
Príde chlapík za doktorom, že mu akosi nestojí a aby mu s tým niečo urobil. Doktor ho prehliadne a pripojí mu naň elektródy. “10 voltov. Stojí?” “Nie.” “20 voltov. Stojí?” “Nie.” “50 voltov, tak stojí vám konečne?” “Bohužiaľ.” “Tak teda 220 voltov, na plné pecky, stojí?” “Nie, ale krásne svieti!”
Na lavičke v parku spí bezdomovec. Zobudí ho mladá pani a pýta sa: – Prosím vás, neviete, koľko je hodín? – Neviem, nemám hodinky. O tri hodiny ho zobudí skupinka chlapcov a pýta sa: – Hej, ty, nevieš, koľko je teraz asi hodín? – Neviem! Prejde chvíľka a príde mladý študent a opäť sa pýta: – Prosím vás, mladý pán, neviete koľko je hodín? – Neviem nič! Už ma toľko nebuďte! Bezdomovec sa naštve a na kus kartónu napíše: Neviem koľko je hodín! O pol hodiny ho zobudí stará babka a povie: – Pane, je pol ôsmej.
Šéf čaká na svojho najlepšieho zamestnanca. No ten mešká. Rozhodne sa počkať ešte chvíľku a potom mu zavolá. Po dlhom vyzváňaní sa v telefóne ozve tichým hlasom. Prosím?
Máš doma otecka?
Janko tichým šepotom odpovedá. Áno.
Môžeš mi ho dať k telefónu?
Nie. odpovedá šeptajúc Janko.
A to už prečo?
Rozpráva sa s policajtmi.-šepká ďalej Janko.
Policajtmi? A mamka je doma?
Áno.
Tak potom mi daj k telefónu mamku.
Nemôžem. šepká Janko
Prečo?
Rozpráva sa z hasičmi.
Hasičmi? A čo robia u vás doma hasiči a policajti?
a v telefóne sa šepotom ozve: hľadajú ma!
