Rôzne

Terezka mi povedala, že cibuľa je jediný druh jedla, ktorý ju donúti plakať. Názor zmenila, keď som jej hodila do hlavy melón.

V kláštore zostalo množstvo jedla, ktoré mníšky nedokázali skonzumovať. Predstavená sa rozhodla, že ho dajú robotníkom na blízkej stavbe. Mníške, ktorá tam mala jedlo zaniesť, prikázala : “Skôr, než im to jedlo odovzdáš, presvedč sa, či sú nábožensky založení !” Mníška prišla na stavbu a spýtala sa prvého robotníka :”prišla som s obedom. Poznáte Ježiša ?” “Nie, ” odvetil robotník a zakričal na svojho kolegu : “Hej, Fero, poznáš Ježiša?” “Nie, a čo je s ním ?” “Je tu jeho stará, doniesla mu obed !”

Príde murár do bordelu, nabehne na recepciu a spustí: – Dobrý deň, ja by som potreboval černošku na hodinku . Majiteľ odpovedá: – Ľutujeme, černošky v ponuke nemáme. Murár sa nedá odbiť a žiada svoje. Tvrdí, že za ňu zaplatí čokoľvek. Majiteľ prikývne hlavou a černošku mu do hodiny zoženie. Murár a černoška prídu na izbu a murár spustí: – Vyzleč sa, otoč sa ku mne zadkom a roztiahni si ju. Černoška tak spravila, murár sa poďakoval a odchádza. Černoške to nedalo, tak sa ho pýta: – A to je všetko? Nič viac nebude? Murár nechápavo pozrie na černošku a odpovie: – Moja zlatá, ja teraz robím čierne kachličky a len som chcel vidieť, ako tam bude pasovať ružová špárovačka….

Sedí bača Jano na kopci a pozoruje krásnu Slovensku krajinu. Prichádzajú dvaja imigranti a ten jeden sa pýta: „Máš z nás strach?“ Bača: „Pozri na ten cintorín, vpravo tam sú nemeckí vojaci a hore vľavo je pamätník na sovietskych vojakov. Na Turkov sa už nepamätám. A koľko je vás?“ Imigrant: „Nás je asi jedna miliarda!“ Bača: „ No do frasa, kde vás tu všetkých pochováme!?“

Tesne po polnoci vnikli po prekonaní bezpečnostného systému do banky dvaja zlodeji, ktorí očakávali, že nájdu jeden alebo dva veľké trezory naplnené peniazmi  a cennosťami. Boli veľmi prekvapení, keď našli stovky malých trezorov rozmiestnených po celej banke. Rozlúštili kombináciu prvého trezoru a vnútri našli len misku vanilkového pudingu. Podľa zvukových záznamov jeden zo zlodejov povedal: “Aspoň sa teda trochu najeme.” Potom zlodeji otvorili ďalší trezor, ale obsahoval tiež len misku vanilkového pudingu namiesto zlata, diamantov, šperkov alebo peňazí. Pokračovali tak dlho, kým neotvorili všetky trezory. Nenašli vôbec nič iné, iba misky s pudingom. Sklamaní rýchlo a potichu opustili banku, prejedení vanilkovým pudingom. Druhy deň o lúpeži informovali všetky denníky. Titulok znel: Dnes skoro ráno bola vylúpená najväčšia  spermobanka …

Dcéra: – Tati, som lezba. Otec: – To je v pohode. Druhá dcéra: – Tati, ja som tiež lezba. Otec: – Čo do frasa, to v tejto rodine nemá nikto rád vtáky? Syn: – Já áno!

Zrazia sa 2 kamióny, šoféri sa vyhrabú z kabín a jeden sa pýta toho druhého : „Si v pohode?“ Druhý odpovedá: „V pohode ale mal som v kamióne aj babu!“ Hľadajú, hľadajú a po chvíli prvý kričí: „Mám ruku!“ Druhý na to: „Na ruku kašli, hľadaj hlavu má v hube môjho vtáka!“

Idú si dve sedemdesiatročné babky po pláži a zrazu vidia, ako je v piesku zahrabaný muž a z piesku trčí len jeho vták. Jedna babka hovorí druhej: „Vieš, keď som mala dvadsať rokov, mala som to každý deň, keď som mala štyridsať, tak raz do týždňa.” “No v päťdesiatke som si za to musela priplatiť a vidíš, teraz to tu rastie zo zeme a ja si už nedokážem ani čupnúť …“

Pán sa prechádza po obchode s drobnými zvieratami a zrazu si všimne papagája, ktorý nemá žiadne nohy a napriek tomu sedí na bidielku. Pán sa nahlas pýta: „Čo sa stalo tomu papagájovi?“ Papagáj:“ Ja už som sa tak narodil, takže som papagáj – mrzák.“ Pán: „Čože? Tie vieš hovoriť a dokonca aj odpovedať na otázky?“ Papagáj: „Jasne. Ja som veľmi inteligentný papagáj.“ Pán: „Aha. Tak mi vysvetli toto: ako sa, prosím ťa, udržíš na bidielku, keď nemáš nohy? Papagáj: „Je to síce dosť trápne, ale keď to chcete vedieť: obtočím pevne svojho pipika okolo bidielka a tak sa udržím. Našťastie to vďaka periu nie je vidieť.“ Nadšený pán si papagája kúpi. Týždne ubiehajú a papagáj je senzačný. Má veľký zmysel pre humor, je sympatický, o všetkom sa dokáže rozprávať – pán v ňom jednoducho našiel skvelého spoločníka. Jedného dňa sa pán vráti z práce a papagáj hovorí: „psssssst“ a naznačuje krídlom, aby šiel pán k nemu. Keď sa tak stane, papagáj spustí: „Neviem, ako by som vám to povedal, ale týka sa to vašej ženy a poštára.“ Pán: „Mojej ženy a poštára?“ Papagáj: „No áno ,keď dnes poštár priniesol poštu, vaša žena mu otvorila len v nočnej košieľke a vášnivo ho pobozkala.“ Pán: „ČOŽE? A čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Poštár vošiel do bytu, vyhrnul jej košieľku a začal ju láskať po celom tele.” Pán: „Bože! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Potom si poštár kľakol a začal ju bozkávať po celom tele. Začal pri prsiach a pomaly pokračoval smerom nadol.“ Pán: “Ďalej! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: , ďalej, to keby som vedel. Postavil sa mi pipík a ja som spadol z bidielka.“

Príde káčer do baru a hovorí barmanovi : „Jedno pivo a borovičku…“ Barman nechápe, krúti hlavou a hovorí mu: „ Ale veď ty si normálne živý káčer , veď ty rozprávaš ako človek…To ako je možne toto ??“ Káčer pokrčí plecami , vypije pivo, borovičku a odíde. Na druhy deň opäť káčer príde do baru, vypýta si zase pivo a borovičku a dodá: „ rýchlo barman ,lebo sa ponáhľam do roboty…“ Barman úplne v p*č* z toho a zase sa nechápavo pýta : „ ty aj pracuješ ?“ Káčer: „áno , veď tuto oproti cez cestu na stavbe …Ale nezdržuj ma a nalej …“ Tak barman nalial, káčer vypil a odišiel… V tom príde do baru majiteľ cirkusu a barman mu hovorí : „ počujte, neuveríte my ,ale už dva dni po sebe mi sem chodí normálne živý káčer…Rozprava, pije pivo s borovičkou a dokonca robí tuto oproti na stavbe…“ Majiteľ cirkusu krúti hlavou, nechápe a hovorí: „Tak keď príde aj zajtra tak mu povedz , že ak chce tak mam pre neho fakt dobru robotu a kráľovsky mu zaplatím.“ Na tretí deň príde opäť káčer do baru a barman hneď na neho kričí : „ hej káčer, bol tu majiteľ cirkusu a ma pre teba super prácu, kráľovsky platenú …“ Káčer nechápavo pozerá a pýta sa : „ v cirkuse?? To je také to okrúhle , vysoké??? Taká plachta je na tom a sú tam zvieratá ?“Barman nadšene máva hlavou : „ Áno, áno to, presne to myslím…“ A káčer na to : „ tak, ale nechápem čo mu tam budem robiť keď ja som od fasádnikov….“