Žiaci píšu písomku.
Na druhý deň pani učiteľka dôjde s opravenými písomkami.
Pani učiteľka zavolá Jožka a vraví mu: Jožko ty si odpisoval od Miška!
Jožko vraví : To nie je pravda, ja som neodpisoval, máte dôkaz?
Učiteľka odpovedá: Áno mám, v tretej otázke má Miško NEVIEM a ty ANI JA!!!
Potkaly se na trhu tři kamarádky. Ta jedna povídá:
„Ten můj Franta, jak mu sáhnu na pytlík, tak ho má studený.“
Ta druhá:
„Ten můj Pepa taky.“
Třetí neřekla nic.
Na druhý den se opět sejdou na trhu a ta třetí, co neříkala nic, má
monokla pod okem.
„Proboha, co se ti stalo?“
„Ale, večer jdu spát s manželem, sáhnu mu na pytlík a říkám: Ty ho
máš studený jak Franta a Pepa.“
Pani Ficová nalieha na svojho muža: “Musíš sa Radičovej ospravedlniť.”
“Radičovej? Tej sliepke?”
“Radičová je naša susedka. S tým sa nedá nič robiť. Musíš sa jej ospravedlniť.”
“Tak dobre”, hovorí Fico. Zdvihne telefón, vytočí číslo a hovorí: “Dajte mi k telefónu Mečiara.”
“Akého Mečiara, tu je Iveta Radičová.”
“Tak prepáčte!”
Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám.
Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom.
Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil.
Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený.
Od tej doby som nezamestnaný.
Idú dvaja kamaráti lesom. Zrazu z krovia vylezie had a uhryzne jedného z nich do penisu. Druhý kamarát rýchlo volá doktorovi, čo má robiť a ten odpovie: Musíte rýchlo vysať jed z rany.Pribehne späť k uhryznutému kamarátovi a ten sa pýta: "Tak čo hovoril ?!"Druhý odpovie: "Že zomrieš."
Fero bol veľmi šťastný, keď dostal do daru loveckú pušku a okamžite sa vybral na medvede. Po chvíľke čakania zbadá menšieho medveďa, zamieri a jednou ranou ho skolí.
Zrazu ho niekto poklepe po pleci. Otočí sa a tam veľký medveď:“Počuj, Fero, toto si posral a odskáčeš si to. Buď ťa roztrhám v zuboch alebo ťa pretiahnem. Vyber si.“
Fero nechce umrieť, tak sa podvolí. Dva týždne sa z toho lieči, potom sa nahnevaný vyberie do lesa, počká si na toho medveďa a zastrelí ho. Zrazu ho niekto znova poklepe po pleci – obrovský grizly:“Počúvaj, Ferino, toto si odskáčeš. Buď ťa roztrhám alebo ťa pretiahnem.“ Fero nechce umrieť, tak sa opäť podvolí.
Dva mesiace maródky. Potom sa zaslepený pomstou vyberie do hôr, počká si na grizlyho a jednou ranou ho odbachne. Zrazu ho niekto poklepe po pleci. Otočí sa a tam ozrutné medvedisko:“Priznaj sa, Ferko, však sem nechodíš kvôli poľovačke!“
Svokra príde domov a nájde zaťa ako zúrivo balí svoj kufor.“Čo sa stalo?““Čo sa stalo?““Ja Ti poviem čo sa stalo! Poslal som mail manželke v ktorom som jej povedal, že sa dnes vraciam domov zo služobnej cesty.Prídem domov a hádaj čo som našiel?…Moju ženu, áno tvoju dcéru Marienku s nahým mužom v našej manželskej posteli. Toto je koniec manželstva.Navždy odchádzam.“
„Ukľudni sa!“ hovorí svokra. „V tomto celom niečo veľmi nesedí.Marienka by nikdy niečo také neurobila! Počkaj chvíľu kým zistím čo sa stalo.“O chvíľu sa svokra vráti s veľkým úsmevom…“Vidíš, povedala som Ti, že bude jednoduché vysvetlenie…Marienka nedostala tvoj mail…“
Príde Marka Tarabová k lekárovi s prosbou:
- Pán doktor, predpíšte mi niečo na utíšenie sexuálneho chtíča.
- Nó - vraví lekár po vyšetrení - Vy trpíte klinickou nymfomániou. Predpíšem vám trocha brómu.
Príde Mara domov, tresne receptom na stôl a kričí na manžela Fera:
- Že vraj k***a?!! Chorá som!!!
Bača sa po dlhých rokoch bačovania rozhodol, že pôjde do mesta na pivo. Zobral svoju ovcu a šiel. Prišiel do mesta a pred hostincom stála električka. Nikdy nič také nevidel, pozerá, obzerá a nakoniec o to červené čudo (električku)svoju ovcu uviazal. Vošiel do hostinca, dal si pivo a pobral sa preč. Vyšiel von, ovca nikde, to veľké čudo je tiež preč a tak sa vrátil do hostinca a hovorí hostinskému:
- Môžem u vás prenocovať?
- Nie, o polnoci sem má prísť zamilovaný párik a mám len jednu izbu pre nich - odvetí hostinský.
A bača na to:
- Mne stačí deka, aj si ľahnem pod posteľ a ani nemuknem.
Hostinský pristal, Bača si ľahol, no nemohol dlho zaspať. O polnoci prišla zamilovaná dvojica a Janko začal rozprávať Hanči:
- Aká si ty krásna, ty máš krivku ako Tarty a ta jaskynka pod tým kopcom, ja tam vidím celý svet, aj ja sa tam už vidím.
Vtom bača spod postele kričí.
- A nevidíš tam niekde moju ovcu?
Matka predstavená si zavolala mníšky a pýta sa ich ako zhrešili s mužmi. Jedna hovorí, že držala vtáka v ruke. Matka predstavená ju poslala umyť si ruku do svätenej vody. Pýta sa druhej, keď sa zo zadu začne tlačiť tretia. "Kde sa tlačíš sestra?", pýta sa matka predstavená. "Ále ,rada by som si išla vykloktať, kým si tuto sestra do tej vody sadne.
Přijde manžel domů a v ložnici uvidí nahou manželku a vedle postele nahého chlapa s beranicí na hlavě. Manžel se na něj otočí a rozčileně se ptá:
"A vy jste kdo?"
"Velký debil"
"Jak to?"
"Včera jsem si totiž na tržnici koupil za 20 tisíc beranici neviditelnosti."
Chlapík stretne ženskú v bare. Po niekoľkých pohárikoch a tancoch to vyzerá, že spolu strávia noc. Cestou domov autom sa na neho tá slečna pozrie takým psím pohľadom a hovorí: „Musím sa ti k niečomu priznať. Tá podprsenka, čo mám, je vypchatá. “
“ V pohode, na tom predsa nezáleží. „“ Nie, ja myslím NAOZAJ vypchatá, som plochá ako doska, naozaj tam vôbec nič nemám. „“ Myslím, že to nevadí. Ja sa tiež vlastne musím priznať. Vieš, ja ho mám ako bábätko .
„Po chvíľkových rozpakoch sa na seba usmejú, že na tom vlastne nezáleží a že si rovnako môžu dobre užiť. Tak dôjdu k nej domov, dajú si ešte pohárik a začnú sa vyzliekať. Ona si dá dole podprsenku a skutočne, je tak plochá, že sa jej dajú počítať rebrá.
On si dá dole nohavice a spodky a medzi nohami sa mu hojdá vták až niekam pod kolená. „Uff, nehovoril si, že ho máš ako bábätko ???“ „No veď, štyridsaťpäť čísel a dve a pol kila.“
Otec s matkou takmer dva roky nevideli svoju dcéru. Potom ju navštívili v Bratislave v jej krásnom novom byte. Matka žasla nad intímnym budoárom, širokou francúzskou posteľou, rafinovanými šatami. Otec žasol nad športovým autom a domácim kinom. Matka sa pýta: „Dcérenka moja, ako si sa dostala k takému bohatstvu?“ „Celkom jednoducho,“ vysvetľuje dcéra. „Som zástupkyňa.“ „A koho zastupuješ?“ „Nóó…“ hovorí dcéra, „manželky, priateľky a iné unavené ženy.“
Keď NASA poslala prvých kozmonautov do vesmíru, zistila, že písacie perá nefungujú pri absencii gravitácie. Vyriešením tohto problému poverila konzultantskú spoločnosť. Po desiatich rokoch a 12 miliónoch dolárov Američania majú perá schopné písať v akejkoľvek pozícii a v rozmedzí teplôt mínus 140 až plus 120 stupňov Celzia. Rusi používajú ceruzky.