Chcela som Ti povedať niečo veľmi dôležité, ale potom by si celú noc nespal. Poviem Ti to až ráno.
Predstavitelia svetových veľmoci sú na bankete u anglickej kráľovnej. Banket je v najlepšom, keď si Putin všimne, že Obama berie zo stola striebornú lyžičku a nepozorovane si ju kladie do vrecka. To bola pre Putina obrovská dilema. Na jednej strane by tiež chcel lyžičku na pamiatku, na druhej tuží podje*nuť svojho hlavného politického nepriateľa. Nakoniec to vyriešil, vstal, obrátil sa na kráľovnú a vraví: – Vaše veličenstvo, na vaše pobavenie vám teraz ukážem jeden kúzelnícky trik. – Nech sa páči, všetci sme zvedaví… – súhlasila kráľovná. – Pozrite, vaše veličenstvo, beriem zo stola striebornú lyžičku, kladiem si ju do vrecka saka… …abraka-dabraka… …a vyťahujem lyžičku z vrecka pána Obamu !
Pod Trenčianskym hradom bola veľká bitka medzi Turkami a Slovákmi. Turci vystrelia guľu na hrad... Za chvíľu potom Slováci, potom Turci, potom Slováci, potom Turci, potom Slováci... a zrazu je ticho.
Turci kričia na Slovákov:
"Čo nestrieľate zbabelci!!!"
A z hradu sa ozve:
"Ja ti dám zbabelcov, však vy máte guľu!!!"
Vybral som sa na úrad, aby som získal sociálne dávky pre psa. Pani pri okienku mi povedala, že to nejde, že psi nemôžu dávky dostať. Vysvetlil som jej, že môj pes je: čierny, bez práce, lenivý, nevie po slovensky, má plno potomkov po celej dedine, neplatí dane, serie v parku, žobre, kradne jedlo a ani netuší, kto je jeho otec... Pani sa ešte raz pozrela do papierov, a v pondelok sa mám zastaviť pre peniaze...
Jeden týždeň som bola objednaná ku gynekológovi na prehliadku, ale jedno ráno, keď som to nečakala, tak mi sestrička volala, že som bola presunutá na vtedajšie ráno na 9:30. Každého som práve vychystala do práce a do školy a už bolo okolo 8:45. Kedže cesta tam trvá 35 minút, naozaj som nemala veľa času nazvyš. Ako väčšina žien v týchto prípadoch, aj ja si veľmi potrpím na hygienu pri takýchto návštevách, ale bolo jasne, že dnes ráno nebudem mat šancu. Rýchlo som vbehla do kúpeľne, strhla pyžamo zo seba, namočila som uterák na tvar, čo ležal vedľa umývadla, umyla som sa nim tam dolu, aby som bola ako-tak prezentovateľna, hodila uterák do špinavého prádla, hodila niečo na seba a utekala k autu. V čakárni som bola iba par minút, keď ma zavolali dnu. Ako to už býva, vyhupla som na stôl, otočila tvar na druhu stranu miestnosti a predstierala, že som niekde inde. Preto ma trochu prekvapilo, keď gynekológ zahlásil: “Aaaah, dnes sme si dali na sebe extra zaležať, však áno?” Neodpovedala som. Zvyšok dňa prebehol ako vždy, nejaké nákupy a varenie. Keď prišla moja 7 ročná dcéra zo školy, tak išla do kúpeľne a pýta sa “Mami, kde je môj uterák na tvar?” Hovorím jej “Je v špinavom prádle, vezmi si zo suplika čistý”. Ona na to “Nie, potrebujem ten, čo tu bol dnes ráno – schovala som si doňho všetky svoje trblietky.”
