Tak,vy tvrdite,ze ste do poskodeneho hadzali len rajciny? Ano. ...tak ako mi vysvetlite,ze jeho telo je sama modrina ? ...no,tie rajciny boli v debnickach...
Dvaja parašutisti vo voľnom páde, držia sa za ruky. Jeden si dáva jablko, núka aj druhému. Keď dojedli, vytiahne ďalšie a zase ponúka. Stále vo voľnom páde. Pri treťom jablku ten druhý už nevydrží:- A kde berieš toľko jabĺk?- Od teba. Máš ich na chrbte plný vak.
Žena sa háda s mužom
Na konci hádky odíde do spálne a začne si baliť svoje veci do kufra.
– Kam chceš ísť? – pýta sa muž.
– K Petrovi. Môžem u neho bývať a ešte mi dá 100 euro za každú súlož.
Vtom si aj manžel začne baliť veci.
– A kam ideš ty? – pýta sa prekvapená žena.
– K Petrovi. Chcem vidieť, ako vyžiješ z 200 euro ročne!
Mám na chate v kôlni na drevo sršne. Teda, pri sršňoch v kôlni máme drevo. Presnejšie: sršne majú v kôlni naše drevo. Svoje drevo tam majú, aby som bol úplne presný. Vo svojej kôlni majú svoje drevo.
Keď som do tej kôlni skladal ďalšie drevo, aby som sršne podplatil, buchol som polenom do steny s ich hniezdom. .
Jediná vec, ktorá ma prekvapila viac než ich schopnosť v sekunde evakuovať hniezdo, bola moja schopnosť opustiť kôlňu za polovičný čas...
Zatiaľ čo sršne zaujali bojovú formáciu s hlasným bzučaním, ja som zaujal útekovú formáciu s hlasným kričaním.
Skúsil som teda na nete nájsť nejaké informácie, ako ich prehovoriť k odsťahovaniu sa.
Najlepšie je vraj počkať do jari - vždy sa sťahujú, aby predišli hrozbe parazitov. Keď počkám do jari, presťahujú sa do chaty a kôlňu mi vrátia. A to je fér.
Ona tá stránka čo som našiel, bola skôr na strane sršňov...
Vraj keď si na vás sadnú, tak nechcú útočiť, len si vás "ochutnávajú", či sa im zapáčite. Obávam sa, že variant "nie" je rovnako zlý, ako "áno".
Ich jed je vraj slabší, ako osí. Keby bol človek krysa (každý z nás tak trochu je) tak vydrží až tri bodnutia. Ktoré ale bolia viac, ako osie, pretože ich jed obsahuje viac acetylcholinu. A to je zle.
A vedia ho vystreknúť až do vzdialenosti 4 centimetrov. Najlepšie do oka...
Ale inak sú to vraj dobráci. Veľmi pracovití, pracujú aj v noci. Fakt dík za útechu, aj tak sa mi nechce spať.
Ani nízka teplota im nevadí. Aj pri teplote okolo 5 stupňov si dokážu vyrobiť dostatok tepla na akciu. Tým je myslený útok.
Vraj sú hrozne užitoční. Tých 700 kúskov, čo žije v takom hniezde (ČOŽE???) vraj zje až 1 kilogram otravných múch, ovadov, komárov a inej hávede. 1 kilo!!! Predpokladám, že si poradia aj s mačkou alebo susedovým batoľaťom.
Ale inak sú sršne kľudné, až flegmatické. Jediná vec, čo ich naserie je, keď im prídete veľmi blízko k hniezdu. Nikto ale nevie, čo taký sršeň považuje za veľmi blízko. Socially awkward sršeň vraj až tri metre. A štyri, pokiaľ s ním nadviažete očný kontakt...
Ďalšia vec, čo ich irituje, je mávanie rukami. Darmo budete kričať, že sa vzdávate...
Ale sú super. Mám ich vlastne celkom rád.
Šéf si chcel užiť so svojou krásnou mladou sekretárkou vo svojej kancelárii, na svojom veľkom koženom kresle. Ale sekretárka mala mladého vyšportovaného priateľa. Jedného dňa to šéf už nevydržal, postavil sa pred svoju sekretárku a povedal: ” Dám Vám 200 euro, ak mi doprajete s vami chvíľku potešenia” ..Sekretárka rázne odmietla.Šéf navrhol : “Budem rýchly. Hodím vám peniaze na zem, vy sa v tej minisukni pre ne zohnete. A než sa stačíte zdvihnúť, budem už hotový. Ani si to nevšimnete.”Sekretárka sa na okamih zamyslela a povedala, že sa poradí so svojim priateľom.Večer všetko vyrozprávala svojmu priateľovi a ten jej navrhol: “Povedz si o 400 euro, keď ti ich hodí na zem, rýchlo ich zober a vstaň, aby si nestihol stiahnuť nohavice.”Ráno sekretárka povedala svojmu šéfovi, že súhlasí, ale že chce 400 euro. Šéf súhlasil.Priateľ čaká vyše pol hodiny na svoju milú, Po 45 minútach to už nevydrží a volá svojej priateľke: “Čo sa ku*va deje?”Sekretárka trhane odpovedá svojmu priateľovi:”Bo..ha!!! ..On…..mi….to…..tu….roz..sy…pal…….v…drobných!!!!
Konečne kráčame správnym smerom ….
Zemiaky sú drahšie ako banány.
Z údajne zdravého rybacieho mäsa, vytečie polovica vody.
Mäsové výrobky neobsahujú mäso.
V akciovom letáku hypermarketu je 30 inzerátov na požičanie peňazí.
Jogurt obsahuje 45% mlieka.
Bravčové rebrá sú drahšie ako bravčové stehno.
Aj behom reči s kamarátom telefonujeme.
Čím viac vecí máme, tým viac túžime po ďalších.
Mobil má toľko funkcii, že sa nimi chválime priateľom, ale pre život sú nevyužiteľné.
Slivky dovážame z Argentíny, maliny zo Španielska, cesnak a cibuľu z Peru ….
Štátny sviatok je dôvodom opiť sa, ale prečo je ten deň sviatkom, to 90% ľudí nevie.
Plačeme pri pohľade na opustené psy, ale opustení ľudia nás nezaujímajú.
Slovo ďakujem nahradilo “čo za to”.
Maslová buchta má záruku 12 mesiacov.
Kilo sušeného slepačieho hovna je drahšie, než kilo kuracích stehien.
V meste máme 200 pizzerii, ale “vepřo-knedlo” si nedáme nikde.
Návšteva kultúrnych pamiatok vyjde rodinu na 100 Eur.
Polovica rodičov nemá peniaze na to,aby svoje deti poslali na lyžiarsky kurz.
Doma denne gruntujeme, ale odpadky hádžeme mimo popolnice.
Na televízii večer prepíname aj 25 programov, ale nájdeme len varenie celebrít, reality show, alebo reklamy.
Svojim blízkym pošleme aj tridsať stupídnych esemesiek, ale ani raz sa neopýtame ako sa majú.
Pod pojmom “kultúra” sa nám vybaví návšteva multi kina.
Zaobstarávame si na splátky nadupané autá, aj keď len raz do týždňa ideme do hypermarketu a raz mesačne navštíviť svojich rodičov v dome dôchodcov. Najpredávanejšie knihy sú kuchárky každého, kto sa objavil v smotánke, životopisy pseudo hviezd a horoskopy. Existuje 30 časopisov pre ženy, ale ani jeden pre normálne ženy.
Najčítanejší článok na nete v rubrike kultúra, bol ten, ako si Hanychová žehlila nohavice na tele naparovacou žehličkou a opálila si frndu.Štát daruje cirkví miliardy, ale do kostola sa cez deň nedostaneme a keď áno, tak len za vstupné.
Kam teda kráčame?? Ja už to viem: “Do prdele!!”
