Včera som sa stavila sama so sebou, že prestanem fajčiť. Prehrala som fľašu vodky...
Sedela som v čakárni svojho nového zubára a prezerala si to tam. Zbadala som aj diplom, ktorý uvádzal celé meno svojho majiteľa. Zrazu som si spomenula , vysoký, pekný, tmavovlasý chlapec rovnakého mena so mnou chodil na gympeľ – už je to nejakých 40 rokov. Že by to bol ten istý chlapík, na ktorého som vtedy mala tajný zálusk? Keď som ho však uvidela, rýchlo som podobné myšlienky zahodila. Tento takmer plešatý, prešedivený muž s vráskavou tvárou, ten bol príliš starý, než aby mohol vtedy byť mojím spolužiakom. Alebo, že by? Potom, čo mi prezrel zuby, som sa ho spýtala, či nechodil na gymnázium Klementa Gottwalda. “Áno. Áno, chodil som tam. Bol som jedným z najlepších,” zapýril sa. “A kedy ste maturoval?” opýtala som sa. Odpovedal: “V šesťdesiatom šiestom. Prečo sa pýtate?” “Tak to ste bol v mojej triede!” prehlásila som nadšene. Pozorne si ma začal prezerať. A potom sa ten hnusný, starý, vráskavý chlap opýtal: “A čo ste učila?”
- Mami kúp mi psa...
- Nie.
- Mami kúp mi psa...
- ... už som ti povedala, že nie, šteká to, robí to neporiadok a naviac ešte smrdí. Vyber si hocičo iné...
Syn porozmýšľa a hovorí:
- Tak sa poďme hrať na mamu a otca.
- To nie a daj mi už pokoj, som ti už povedala, že si vyber niečo iné...
- Si povedala, že hocičo, tak ja sa chcem hrať na mamu a otca.
Po chvíli presviedčania, matka nakoniec sľúbi synovi, že sa budú hrať na mamu a otca.
- Tak choď si ľahnúť do spálne, ja sa idem do kúpelne pripraviť...
Syn sa v kúpeľni osprchuje, oholí, celý sa navonia, nahodí košeľu a po chvíli vstúpi do spálne a hovorí:
- STARÁ VSTÁVAJ Z TEJ POSTELE, IDEME KÚPIŤ MLADÉMU PSA!!!
