Až keď Ti komár pristane na vajciach zistíš, že problémy sa dajú riešiť aj ináč, než násilím.
Pán sa prechádza po obchode s drobnými zvieratami a zrazu si všimne papagája, ktorý nemá žiadne nohy a napriek tomu sedí na bidielku. Pán sa nahlas pýta: „Čo sa stalo tomu papagájovi?“ Papagáj:“ Ja už som sa tak narodil, takže som papagáj – mrzák.“ Pán: „Čože? Tie vieš hovoriť a dokonca aj odpovedať na otázky?“ Papagáj: „Jasne. Ja som veľmi inteligentný papagáj.“ Pán: „Aha. Tak mi vysvetli toto: ako sa, prosím ťa, udržíš na bidielku, keď nemáš nohy? Papagáj: „Je to síce dosť trápne, ale keď to chcete vedieť: obtočím pevne svojho pipika okolo bidielka a tak sa udržím. Našťastie to vďaka periu nie je vidieť.“ Nadšený pán si papagája kúpi. Týždne ubiehajú a papagáj je senzačný. Má veľký zmysel pre humor, je sympatický, o všetkom sa dokáže rozprávať – pán v ňom jednoducho našiel skvelého spoločníka. Jedného dňa sa pán vráti z práce a papagáj hovorí: „psssssst“ a naznačuje krídlom, aby šiel pán k nemu. Keď sa tak stane, papagáj spustí: „Neviem, ako by som vám to povedal, ale týka sa to vašej ženy a poštára.“ Pán: „Mojej ženy a poštára?“ Papagáj: „No áno ,keď dnes poštár priniesol poštu, vaša žena mu otvorila len v nočnej košieľke a vášnivo ho pobozkala.“ Pán: „ČOŽE? A čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Poštár vošiel do bytu, vyhrnul jej košieľku a začal ju láskať po celom tele.” Pán: „Bože! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Potom si poštár kľakol a začal ju bozkávať po celom tele. Začal pri prsiach a pomaly pokračoval smerom nadol.“ Pán: “Ďalej! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: , ďalej, to keby som vedel. Postavil sa mi pipík a ja som spadol z bidielka.“
Stretnú sa dvaja kamaráti: – Ako sa máš? Dlho som ťa nevidel. – Výborne, človeče, kúpil som si slona. – Slona? Čo s ním? – To je ti perfektná vec. O kŕmenie sa nemusím starať, spasie mi trávnik, takže ho mám krásny ako golfové ihrisko, umyje mi auto, deti sa s ním hrajú. No fakt skvelé. – To znie dobre. Na koľko príde taký slon? – Tak väčšinou okolo tridsať tisíc, ale že si to ty, predám ti ho za dvadsať. – Fajn, dohodnuté Stretnú sa po pár týždňoch: – Teda ty si mi dal! Trávnik na sračku, stromy polámané, všade samé hovna, sadol mi na auto, deti sa ho boja a manželka sa chce rozvádzať! – Nepekne hovoríš o sloníkovi, takto ho nepredáš …
Je jedno kraľovstvo a u nim žije pan kraľ so svoju dzivku. Jednoho dňa sebe hutori, že už je dosc stara a da vyhlašic, že kto sebe princeznu zobere za ženu, dostane ju a polovku kraľovstva. Nakeľo je princezna fajna kosc, schadzaju še napadnici z caloho šveta. Princezna idze s každým do parku, ale vraca še furt sama. Kraľovske stajne su už prepulnene koňami bez panoch, v okolici chlopoch mocno ubudlo , už še ukazuje len tak jeden abo dva za tydzeň a kraľ začiná mac strach, žeby mu dzivka neostala na ocet.
Raz ale pridze kto inši jak vychodňar, no Jančo samozrejme. Idze s princeznou do parku. Uštred parku je rybničok pulny krokodyloch. Princezna sebe sahhne z ruky persceň, ruci ho medzi tote zubate potvory a hutori:
"Vyber ho."
Jančo, calkom obycajny chlapec z dzedziny, nepredumuje a reflexivne šahne dolu, rozopne nohavky a vycahne ho. Princezna hutori:
"No vidziš.Jeden co pochopil a tote blazni pred tobu tam šicke skakali.