Ide dedo po ceste s kravou a stopuje. Zastaví mu BMW, chlapík sa ho pýta:
- Dedo čo sa stalo ???
- Aaaľe, do dzedziny daľeko a pešo še mi ňechce isc...
- No dobre, ale čo s kravou?
- Uviažeme za guľu, ona pujdze...
Dedo sadne do auta a idú. Chlapík zaradí 1 a pozerá do späťáka - krava ide rýchlym krokom. Zaradí 2 - krava kluše 60km/hod, 3 - krava cvála 80km/hod, 4 - krava beží 100km/hod, 5 - krava šprintuje 120km/hod a žmurká ľavým okom. Chlapik sa pýta:
- Dedo, čo tá krava stále žmurká ľavým okom?
- BUDZE OBEHOVAC!!!

Anča hovorí tomu svojmu:
-Neviem, čo sa to s tebou deje. Ani ma nepohladíš, ani pusu nedáš a o tom ďalšom ani nehovorím. Podívaj sa na suseda Ondra. Robí na neďalekej stavbe. O desiatej ide domov na desiatu. Jeho Kata mu otvorí a on ju pobozká. Potom príde zase na obed, a zase jej dá vo dverách pusu. Príde z práce a zase to zopakuje. No vidíš, a čo ty?!
-Snáď si nemyslíš, že on ju má tak rád?
-Tak prečo by to stále robil?
-On skúša, či mu nechodí do pivnice na slivovicu!

Mama číta inzerát v novinách: “Sympatický muž s vilou, bazénom, tromi autami a tridsaťročnými úsporami hľadá milé dievča na bližšie zoznámenie.” Mama ihneď poslala svoju dcéru za týmto mladíkom. Keď príde dcéra domov zo svojho rande, mama sa netrpezlivo pýta: – No, aký bol? – Bol aj sympatický, aj vilu s bazénom mal. – A autá? – Aj auta mal. – A čo tie tridsaťročné úspory? – Tie mi ešte teraz stekajú dole stehnami.

Stretnú sa traja známi v krčme na pive, ktorí často cestujú po svete. Ten prvý hovorí: “Do frasa, chlapi, platím každý mesiac 5 tisíc jednému detektívovi, a on stále nezistil, s kým je mi stará neverná.” Ten druhý hneď: “Ja mu dávam len dvetisíc , ale tiež nič.” Ten tretí: “Ja viem o svojej starej všetko a stojí ma to len pár euro.” “Čože? Hej, neblázni, ako je toto možné?” “Normálka. Prídem domov z cesty a na stanici si kúpim pár pív, tie vychľastám a doma zazvoním susedke. Tá hneď otvorí a spustí:” Čo ty starý ožran už zasa vyvádzaš? ” Ja vravím:” Stíchni, ty stará štetka. “A ona: “Čo? To tvoja stará je štetka! V pondelok bol u nej Novák, v utorok Starosta, v stredu boli dokonca dvaja – Šimurda a Zálesák, vo štvrtok nejaký hrdzavý, toho ani nepoznám, a ja som štetka ??? “

Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.

Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkovej trate a tie mali taký rozchod.

A prečo tí použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozy, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočov, ktoré mali taký rozostup kolies.

Fajn! A prečo teda mali koče zrovna taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohla ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve tohto rozstupu.

A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvý dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.

A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjdenie rímskymi vojnovými vozy. Od doby, kedy boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.

Tak sme sa konečne dopracovali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozov Rímskeho impéria.

Byrokracie a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a diviť sa, čo to tam je za konský zadok (what horse 's rear end came up with it), môžete tým trafiť klinec po hlavičke - pretože vojnové vozy Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní .

A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába je spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. Inžinieri, ktorí ich navrhovali, ich chceli urobiť širší, ale bolo potreba je dopraviť z továrne vlakom na štartovaciu rampu. A tá železnica viedla tunelom, takže motory museli byť tak veľké, aby sa do toho tunela zmestili. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.

Takže taká dôležitá vlastnosť najpokrokovejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!

Prišol Fero domu od dohtora: „…ta mi hvarel, že zato me furt šverbi a ščipe, bo mam zlatu žilu! A taku masc mi dal, a maš mi totu zlatu žilu masirovac, Maňo. Rano i večar…“ Maňa: „Joj! Ta aľe ja ňeznam jak to mam masirovac…!“

Fero: „Ta jak?!? Šak jak ten dohtor… Kazal mi kľeknuc na štyri, ľavu ruku mi dal na ľave pľeco, pravu ruku mi dal na prave pľeco a… Do svatoho!!! To s čim me on vlastňe cali čas masiroval?!?!?

Dzifka sebe persi raz donese domu frajira, ze ho predstavi rodzine. Cavo dojdze, cala rodzina uz sedzi pri stole na veceru. Pod stolom lezi pes. Sedne sebe a dajako nekomfortne se citi. Proste mu treba perdnuc. Trime, trime ale neutrimal a puscil takoho ticheho prieskumnika. Reakcija na sebe nenechala dluho cekac:

-Dunco! , okrikol ocec psa.

Cavo sebe dume ze jak fasa, ze to zvalili na psa. Padnul pripitok, predjedlo a zas to na noho prislo.

-Dunco boha uz !, zvreskne zas ocec. 

Chlop se v duchu smeje ale aj kus luto mu prislo teho psa bo uz znal ze na noho zas idze tlak. A puscil dalsoho...

-Dunco ! Boha tvojho idz uz het s tadzi bo nakonec se ten chuj na tebe visere:)

Dopis vojákovi : - Drahý Dušane ! Musím se přiznat , že co jsi pryč , čtyrykrát sem tě podvedla. Prosím tě , pošli mi zpět mojí fotku, kteoru jsem ti dala. S pozdravem , Naďa. Voják šel za svými kamarády a posbíral fotky , bez kterých by se obešli - přítelkyň , sester, sestrenic.. Spolu s fotkou Nadi je všechny vložil do obálky a připsal : - Je mi líto, ale už jsi nepamatuju , kdo jsi . Vyber si svojí fotku a zbytek mi pošli zpátky. Zdraví Dušan

Z Ameriky na Rusko letí jadrová raketa, a opačným smerom z Ruska na Ameriku tiež letí raketa. Na polceste sa stretnú a zastavia sa na kus reči. Ruská raketa vytiahne balalajku, butylku vodky, pirôžky, podebatujú, pripijú si najprv na stretnutie, potom na víťazstvo, potom na svetový mier… Po chvíľke americká raketa hovorí: „Už cítim, že mám v hlavici, nedoletím do cieľa…“ Ruská raketa ju priateľsky objíme a ponúkne sa: „Poď, pôjdeme, odprevadím ťa domov…“

Veronika a Michal sú pacienti v blázinci. Jedného dňa sa prechádzajú okolo bazéna a v tom Michal náhle skočí do vody. Potopí sa ako kameň a nevypláva. Veronika skočí za ním, aby ho zachránila, ponorí sa až na dno a Michala vytiahne z vody von. Keď sa o tomto hrdinskom čine dozvie riaditeľ, okamžite dá príkaz prepustiť Veroniku z ústavu, lebo zistil, že je úplne zdravá a príčetná. Ide teda za ňou, ...aby jej oznámil túto veľkú novinu a hovorí jej:
"Veronika, mám pre teba jednu dobrú a jednu zlú správu. Najprv ti poviem tú dobrú. Môžeš opustiť tento ústav, lebo si bola schopná zachrániť inému pacientovi život. Myslím si teda, že si mentálne úplne v poriadku. A teraz tá zlá správa. Michal, ktorého si zachránila, sa krátko nato obesil v kúpeľni na opasku. Je mi to veľmi ľúto, ale je mŕtvy."
Veronika na neho chvíľu zadumane pozerá a potom mu odpovie: "Nie, on nespáchal samovraždu. Ja som ho tam zavesila, aby uschol..."