Hovorí vlk líške:
-Ty líška, poď zbijeme zajaca.
-Ale aký budeme mať dôvod?
-Keď bude mať na hlave čiapku preto, keď nebude, tak preto.
Idú a strašne zbijú zajaca.. Na druhý deň vlk zase začne:
-Ty líška, poď, zbijeme zajaca.
-A dnes zase prečo?
-Vypýtame si od neho cigaretu. Ak nám dá s filtrom preto, ak bez filtra tak preto.
Prídu k zajacovi a vlk hovorí:
-Zajac, daj nám cigaretu!
Na čo zajac:
-A chcete s filtrom, alebo bez filtra?
-Pozri sa na hajzla, zase nemá čiapku!
Chlapíka priviezli na pohotovosť s modrinami a golfovou
palicou ovinutou okolo hrdla. Lekár sa spýtal na okolnosti úrazu.
"No, hral som s manželkou golf, a obaja sme odpálili svoje loptičky a tie vleteli do stáda kráv.
Ako sme ich šli hľadať, všimol som si niečo biele pod chvostom
jednej z kráv. Nadvihol som chvost a tam v centre rodidla trčala loptička aj so znakom manželkinej loptičky.
Ako som tam stál, držiac hore chvost kravy, zavolal som:
"Hej starká, táto vypadá ako tá tvoja!
Vasiľa na vojni dali k parašutistom. Prišol peršij zoskok.Vasiľ vyskočil.
1000 metriv, Vasiľ si dumat:no to iši skoro otvoriti padak.
500 metriv: joj, iši ne, iši mam čas.
100 metriv:iši skoro.
20 metriv: iši kusčok počekam.
2 metry: ta teľo už neskočim i bez padaku?
Ahoj, volám sa Pupa, mám 55 rokov, narodila som sa 5. 5. 1955, bývam na 5. poschodí v byte číslo 5, a tak som si povedala, že v tom bude nejaká symbolika. Nastúpila som teda na mestský autobus s číslom 5. Išla som na 5. dostihy v tomto roku a stavila som na koňa s číslom 5. - A čo, vyhrali ste? - Nie, skončil piaty, kokot.
Jedného dňa stretne vlk policajného psa a hovorí mu “Poď so mnou, chytíme si nejakú ovcu a nažerieme sa.” Pes súhlasí. Prídu k ohrade, chytia si ovcu a nažerú sa ako sa patrí. Po hostine utekajú do lesa. Ako sa tak blížia k lesu, zrazu sa obaja chytia do pascí. Vlk nelení, odhryzne si nohu a uteká ďalej. Po niekoľkých metroch si všimne, že policajný pes zostáva na mieste a nehýbe sa. “Musíš si odhryznúť nohu, ty chumaj.” “A čo si myslíš, že robím. Už som si odhryzol tri a stále ma to drží!”
Traja podnikatelia sa prihlásili na konkurz na opravu plota okolo ministerstva financií: Poliak vzal pásmo, zmeral dĺžku plota, všetko si načrtol na papier, niečo porátal a vraví: “Spravíme to za 350.000 € = 200.000 materiál, 100.000 pre robotníkov a 50.000 je marža firmy.” Ukrajinec vzal palicu, niečo pomeral, niečo pokreslil, niečo porátal: “My to spravíme za 250.000 € = 150.000 materiál, 50.000 pre robošov a 50.000 je marža firmy.” Slovak sa neobťažoval žiadnym meraním, nákresmi ani výpočtami, pristúpil k úradníkovi a pošepol mu: “2.250.000 € Ministersky úradník zalapal po dychu: “Ako ste došli k tak vysokej sume?” “Milión Tebe, milión mne a za 250.000 to objednáme tuto u Ukrajinca!”
Naštvaná manželka sa sťažuje mužovi, že trávi každý večer v krčme. On jej vraví:
"Tak tam poď so mnou."
Idú teda spolu do baru a manžel sa pýta,čo si dá.
"To, čo ty." odpovie manželka.
Manžel objedná dva panáky whisky a jeden hneď kopne do seba. Manželka ochutná, zamračí sa, vypľuje to a vraví:
"Fúj, ako to vôbec môžeš piť?!?"
"No vidíš, a ty si myslíš, že sa tu každý večer bohvie ako bavím."
Mily pribeh :)
Moje dieťa nechcelo jesť. Tak som mu to dal príkazom a išiel som na balkón fajčiť. Krpec volal, že mám zavrieť dvere, lebo mu je zima. Nové balkónové dvere sa však stále otvárajú, preto som mu povedal, nech ich zvnútra sám zavrie. Môj poslušný Jonáško zavrel – a akonáhle zistil, že sa k nemu nedostanem, odložil lyžicu, zapol si telku a mňa vonku si nevšímal. Klopal som, ale on sa iba usmieval, pekne som ho poprosil, načo začal vyjednávať. Povedal, že otvorí, ak mu sľúbim, že nemusí jesť. Ešteže nepovedal, aby som si kľakol. Takto ponížiť som sa však nechcel. Začal som búchať a nadávať, nech okamžite otvorí. Ďalej sa veselo smial, veľká sranda, ale mňa v tričku s krátkym rukávom humor prešiel. Poriadne som tresol do dverí a povedal mu, že ho zderiem ako hada. Môj synček sa zľakol Potom povedal, že by mi aj otvoril, ale bojí sa, že dostane na zadok. Toto trvalo dobrých dvadsať minút, ľudia z domu oproti pozerali na mňa ako na blázna. Nakoniec som mobilom zavolal na pevnú linku a zmeneným hlasom si k telefónu pýtal seba samého. Jonáš povedal, že otec nemôže ísť k telefónu, lebo je na balkóne. Nato som odvetil, že ja viem, ako tam svojho otca vymkol. Jonáš sa opýtal – odkiaľ to viem? Povedal som, že som Boh a viem všetko, aj to, že nechce jesť. Na druhom konci telefónu bolo chvíľu ticho, potom sa ma spýtal, či ako Boh môžem zariadiť, aby nedostal bitku.To sa mi nepáčilo, ale na druhej strane, Boh je milosrdný, tak som mu to sľúbil. Jonáš mi potom bez slova otvoril dvere a začal jesť. Ani ja som nič nepovedal, iba som si k nemu sadol a spýtal sa ho, ako mu chutí? Dobre, tato, povedal a po chvíli dodal, - volal mi Boh. A čo povedal? Že nemáš toľko fajčiť.
