5 dní z denníka začínajúceho nefajčiara
Pondelok:
Tak je to tu. Prestávam fajčiť. Mám zo seba radosť a som na seba pyšný. Rozhodnutie prestať fajčiť je deväťdesiat percent úspechu. Bol som silný fajčiar, veľmi silný. Teraz som silný nefajčiar. Je to jednoduché. Cítim, že to vydržím. Ráno som sa zobudil plný očakávania a nádeje. Hneď som si napísal do svojho denníka (založil som si nefajčiarsky denníček) svoje pocity. Ráno je hneď veselšie. Počujem vtáčiky spievať za oknom. Vidím slniečko, ktoré zalialo celý môj byt a som tak pozitívne rozbehnutý, že som hneď poslal nejaké peniaze na charitu. Teraz si totiž charitu môžem dovoliť, pretože ušetrím na cigaretách. S úsmevom na perách som sa obliekol a vyrazil do práce. Na chodbe som narazil na pani Novotnú. Pani Novotná je zhruba storočná susedka, ktorá si každé ráno sťažuje, že nemohla spať, pretože som mal televíziu zapnutú veľmi nahlas. Súcitne som pani Novotnú pohladil po vlasoch a dal som jej pusinku. Od srdca som sa jej ospravedlnil a dal jej 5 euro, nech si za to niečo kúpi. V práci som všetkým oznámil, že som teraz silný nefajčiar a vyčítal som všetkým, ktorí ešte stále fajčia. Priznám sa, že po obede som mal chuť na cigaretu, tak som si zašiel kúpiť nikotínovú náplasť a nikotínové žuvačky. Stále som ale plný nadšenia a optimizmu. Večer som mal nezvyčajný hlad, tak som zjedol celú hlávku kapusty, nalepil si nikotínovú náplasť a išiel spať.
Utorok:
Ráno som sa prebudil mierne rozladený. Mal som sen, že som fajčil. Tieto myšlienky musím ihneď zavrhnúť . Radšej som si nalepil ešte jednu nikotínovú náplasť. Navyše som dlho nemohol zaspať a celkom som sa potil. Dnes je nič moc ráno. Do nefajčiarskeho denníka som si napísal, že začína ísť do tuhého. Vonku za oknom stále spievajú tí vtáci. No, dneska sa to veľmi nehodí. Celkom ma to rozptyľuje. Aj to slniečko, čo mi svieti do bytu, svieti na môj vkus veľmi silno. Obliekol som sa a vyrazil do práce. Na chodbe samozrejme opäť pani Nováková hučí, že som mal televíziu veľmi nahlas. V rýchlosti som jej povedal: “sorry ” a letel som do práce. V práci ma všetci z nejakého dôvodu rozčuľovali. Nedokážem si to vysvetliť. Navyše som mal stále chuť na cigaretu. Skúsil som tu nikotínovú žuvačku. Hrôza. Je to hnus a zatočila sa mi po tom hlava a chuť na cigaretu mám stále. Vzal som si teda druhú, okamžite som sa povracal. Paráda. Doma som mal zase hlad ako prasa. Kapustu som už nemal, tak som zjedol tri pizze, čo som mal v mrazničke a išiel som skoro spať.
Streda:
Vôbec som nespal. Celú noc som sa potil a podľa mňa som mal aj halucinácie, pretože neverím tomu, že som mal v byte dinosaura v klobúku. Do nefajčiarskeho denníka som nič nenapísal, pretože sa mi chveje ruka a nemôžem písať. Tie debilné vtáky vonku tú hubu jednoducho nezatvoria a to slniečko, čo mi svieti do bytu, už ma začína poriadne vytáčať. Dal by som si cigaretu, ale namiesto toho si dávam hnusný horúci čaj a ďalšiu nikotínovú náplasť. Podľa mňa sú tie náplasti na hovno. Pred pani Novákovou, ktorá ma chcela zase zložiť , že som mal televíziu veľmi nahlas, som radšej bez slov utiekol. V práci som dal kolegovi facku. Neviem prečo. Jednoducho ma vytáčal už len tým, ako vyzerá. Potom som sa mu samozrejme ospravedlnil. Po práci som doma žuval všetky nikotínové žuvačky naraz a pár hodín som bol z toho úplne mimo.Prebudil som sa až večer. Mal som hrozný hlad. Zjedol som celý bochník chleba. Chuť na cigaretu som tým nezahnal, tak som išiel spať.
Štvrtok:
Takže celú noc som nespal. Perfektné. Buď som sa potil, alebo som bol na záchode, lebo som mal brutálnu hnačku. Niekedy nad ránom došiel toaletný papier, tak som musel používať časť svojho nefajčiarskeho denníku. Na raňajky som zjedol niekoľko nikotínových náplastí. Potom som si vzal vzduchovku a pol hodiny strieľal po tých sprostých vtákoch s jediným cieľom. Vyhubiť ich. Vyhubiť ich všetky. Áno a kvôli tomu slniečku, čo mi stále pálilo do bytu, som si zatĺkol okná doskami. Znechutene som sa obliekol a vyrazil do práce. Na chodbe bola zase ona. Tá stará zoschnutá ropucha pani Nováková, ktorá si opäť sťažovala na hluk. Prezradil som jej, že je krava a že čoskoro zomrie a nahnevane som odišiel do práce. V práci som strávil pol dňa na záchode, kde som chvíľu plakal a chvíľu sa pokúšal vyfajčiť držiak na toaletný papier. Ešte než som odišiel z práce, som rozbil hubu kolegovi. Len tak, lebo sa mi chcelo. Asi ma vyhodia. Po práci som sa zastavil pre dvadsať škatuliek nikotínových náplastí na večer. Doma som chvíľku relaxoval, mlátil hlavou do steny a potom som vylízal starý popolník, čo som mal na balkóne. Uistil som sa, že sa nikto nepozerá a s chuťou som zjedol aj vajgel, ktorý som mal zapadnutý v škárach medzi kachličkami na balkóne. Necítil som žiadnu hanbu. Naopak. Bolo to super. Vylízaný popolník a zjedený vajgel bol vrchol dňa. Od tej doby to išlo už len z kopca. Hlad ako prasa sa mi nepodarilo zahnať vôbec ničím, tak som išiel skoro spať, aby som tú biedu zahnal.
Piatok:
Neviem, či som nažive, alebo som už mŕtvy. Spal som iba niekoľko málo hodín. Som spotený úplne všade, je mi zle a toči sa mi hlava. Opäť som strieľal z balkóna vtáky, plus ešte som občas strieľal po ľuďoch, pretože ma jednoducho iritovalo, ako chodia, ako vyzerajú, čo majú na sebe. Nefajčiarsky denníček som vyfajčil. Bolo to hnusne, ale bolo to potrebné. Tú Kravu pani Novákovú som zúrivo sotil na chodbe a vyrazil do práce. V práci ma pozval nadriadený na koberček, za to, že som včera fyzicky napadol svojho spolupracovníka. Preto som o nadriadeného zlomil stoličku a následne mu povedal čo si o ňom myslím. Potom som nechal nadriadeného nadriadeným a šiel do trafiky. Kúpil som si desať kartónov cigariet a šiel domov. Akonáhle som si doma zapálil prvú cigaretu, hneď bol svet lepší. Vtáčiky spievali za oknom a keď som z okien vytrhal dosky, tak slnko opäť zalialo celý môj byt a ja som bol hneď nabitý pozitívnou energiou.
Žena sa prechádza popri rieke a zrazu vidí na brehu sedieť rybára s nahodenou udicou a tehlou na hlave. Keď prechádza okolo neho, zastaví sa a zamyslene pozerá na rybára. Po chvíli sa spýta: „Prosím Vás, prečo máte na hlave tú tehlu? „Rybár sa otočí a povie: „To vám nemôžem povedať.“ Žena urazene odíde, ale po pár metroch sa otočí a vráti sa k rybárovi a dobiedza: „Ale vážne, načo máte na hlave tú tehlu? „ Rybár zase nato: „nemôžem Vám to povedať len tak, to by ste museli ísť so mnou na moju chatu ,krásne sa so mnou pomilovať a potom by som Vám to mohol prezradiť. “Žena zase urazene odíde, ale po chvíli sa vráti a vraví: „Tak teda dobre, ale pôjdeme iba sem do krikov .”Keď je potom, pýta sa: „Tak načo ste mali na hlave tú tehlu? „Rybár s úsmevom na tvári vraví: „Viete mladá pani, to je tak .Dva mesiace tu chytám ryby a na udicu som ešte nič nechytil, ale na tú tehlu ste už desiata.”
Jožko si vzal svoju novú chemickú súpravu do pivnice, kde celé popoludnie vykonával rôzne pokusy. Jeho otec sa vrátil z práce a šiel sa pozrieť, čo synček robí. Ten práve sedel obklopený bankami a zatĺkal čosi do steny. “Prečo zatĺkaš ten klinec do steny?” pýta sa otec. “To nie je klinec,” hovorí synček, “to je mŕtvy červ. Chcel som ho pomocou svojej špeciálnej zmesi oživiť, ale on namiesto toho stvrdol na kameň.” “Vieš čo? Keď mi dáš tú banku s tou chemikáliou ja ti hneď zajtra pôjdem kúpiť motorku!”
Raz takto poslala babička na americkej farme malého Johnnyho s vedrom pre vodu k skalnému jazeru. Johnny je za chvíľku späť, celý vydesený hovorí: “Babí, v tej vode je krokodíl!” “Áno, ten už tam žije niekoľko rokov, ale nikdy nikomu neublížil. A asi z teba má rovnaký strach, ako ty z neho.” “No, ak má taký strach, ako ja, tak tá voda sa aj tak nebude dať piť .”
Mladá, krásna manželka príde navštíviť do nemocnice svojho manžela, ktorý leží na jednotke intenzívnej starostlivosti. Po chvíli muž začne pod kyslíkovou maskou chrčať: “Všetko som ti odkázal – vilu, auto za tri milióny, chalupu na horách, máš všetky vkladné knižky … tak mi, prosím ťa, splň aspoň jedno želanie: nestoj, preboha, na tej kyslíkovej hadici! “
Marienka a Anička idú vo vlaku a pri nich taký ujko s veľkým bruchom. O chvíľu sa tie začnú hádať, že z čoho má to brucho. Jedna vraví, že z piva a druhá, že z vína. Tak sa chvíľu hádajú, keď tu im ujko hovorí:“ Ale dievčence, nehádajte sa, ja mam pod bruchom takú pípu, tak môžete okoštovať, že čo potečie.“
Manželský pár sa rozhodne na chvíľu uniknúť tuhej zime a stráviť týždeň
na juhu pri mori. Z pracovných dôvodov sa stane, že manželka môže
odletieť až o deň neskôr. Manžel odletí podľa plánu. Po príchode sa
ubytuje v hotelovej izbe, vytiahne svoj laptop a ihneď posiela e-mail
svojej manželke. Pritrafí sa mu však hlúpa chyba a pri zadávaní e-mailovej adresy vynechá jedno písmeno a e-mail sa tak dostane do e-mailovej schránky istej vdovy, ktorá práve odprevadila svojho muža do hrobu. Vdova si práve prezerá v počítači poštu, či jej neprišli nejaké sústrastné vyjadrenia od priateľov alebo známych.
Vo chvíli, keď jej syn vstúpi do izby, žena už leží v bezvedomí na zemi. Zrak mu padne na monitor počítača, kde číta:
Komu: Mojej opustenej manželke
Od: Tvojho muža, ktorý odišiel skôr
Vec: Dorazil som
Najdrahšia, práve som v poriadku došiel. Už som sa tu celkom zabýval, a vidím, že je všetko pripravené na Tvoj zajtrajší príchod. Želám Ti šťastnú cestu a čakám ťa.
Lúbim ťa, Tvoj manžel.
P.S. Tu dole je čertovsky horúco!!!
Dedko s babkou stoja v nebi na nádhernej pláži. Všade okolo nich sú šťastní ľudia, nikto nemá žiadne starosti - proste sú v raji.
Vtom dedko vylepí babke obrovskú facku.
- Prečo si to urobil? - pýta sa babka.
- Keby nie tá tvoja sprostá zdravá výživa, už sme tu mohli byť dávno!
Žena: Dala bych si chipsy.
Muž: Nejez to, zase budeš brečet, jak vypadáš.
Žena: Jak vypadám?
Muž: No jak bys vypadala.
Žena: To se tě právě ptám. Ptal ses mě, jak vypadám.
Muž: Já ze se tě ptal? Mně je to přece jedno.
Žena: Tobě je jedno jak vypadám?
Muž: Ale není mi to jedno, co furt máš?
Žena: Já nic nemám, jen že jsi říkal, ze blbě vypadám.
Muž: Cože jsem říkal?
Žena: No že blbě vypadám.
Muž: To jsem neříkal, vždyť víš, že se mi líbíš.
Žena: Jak moc?
Muž: Co jak moc?
Žena: Jak moc se ti líbim?
Muž: No normálně - moc.
Žena: Tak normálně nebo moc?
Muž: No moc, no.
Žena: A jak moc?
Muž: Šmarjá moc moc. Necháš mě dívat?
Žena: Já tě ruším? Tak já tě ruším a blbě vypadám, že jo. Já tady taky nemusim být.
Muž: mlčí (Nemusíš)
Žena: Ty mlčíš? Takže tu nemusim být?
Muž: Cože? Ale jistě že tu musíš být.
Žena: Musím? Tak já musím? Jistěže musím! Kdo by ti pral a vařil, že?
Muž: Ale přece víš, že tě miluju.
Žena: Nevim. Jak to mam vědět? Jak mě miluješ?
Muž: (Montoya se tlačí na Schumachera) Co? Cože? Jo, miláčku, určitě máš pravdu?
Žena: Jak cože? Ty mě vůbec neposloucháš!
Muž: Počkej prosimtě chvíli. Jedou 49 kolo, ještě tři a budeme si povídat.
Žena: Musím ještě žehlit.
Muž: Tak běž žehlit.
Žena: Jistěže, já můžu jít žehlit a ty se budeš dívat.
Muž: (úpění) Tři kola miláčku, tři kola, potom klidně vyžehlím já.
Žena: Jistě, ty určitě vyžehlíš. Ty něco uděláš. To bych se dočkala. Kdy jsi tady naposled něco udělal? C-O-K-O-L-I-V.
Muž: Nikdy.
Žena: No jistě, to jsi celej ty.
Muž: Dáš už pokoj, prosím tě? Za chvíli bude konec.
Žena: Ne za chvíli. Hned je konec. Mam toho dost. Jdu pryč. Nebudu utrácet svý mládí s někym, jako ses ty.
Muž: Cože nebudeš utrácet? Mohla bys prosím tě chvilku mlčet?
Muž odevzdaně vstává, přináší z kuchyně chipsy a podává je ženě. Žena naštvaně bere pytlík a cpe si do pusy plnou hrst chipsů.
Žena: Myslíš, že jsem tlustá? Asi bych to neměla jíst, co?
Muž: Zoufale chytá hlavu do dlaní...
Myslivec zastřelí v zimě obrovského jelena a od mrtvoly to má 3 km domů, a tak si vzpomene, že má půl km odtud kamaráda, taky myslivce. Rozhodne se, že si od něj půjčí sáňky, vrátí se pro jelena a pak poveze jelena domů na sáňkách. Když je 400 m od jeho domu, říká si: "No, já nevím, my jsme se posledně pohádali, no, to nevím, jestli mi je půjčí." Když je 200 m od jeho chalupy, tak si říká: "No, ten Pepa je takovej starej mrzout hnusnej, on mi je určitě, určitě nepůjčí!" A když je 100 m od jeho domu, tak si říká: "Ten hajzl starej nepřející! No co by mu to udělalo! Lakomec jeden!" A když je u jeho domu, naštvaně zabuší na dveře, druhý myslivec otevře a první myslivec na něj zakřičí: "Tak si ty sáňky strč do prdele!"
Farár vyberá príspevky na kostol. Pristaví sa aj pri žene, ktorá má v peňaženke väčšiu sumu, ale daruje len jedno euro. Na vyčítavý pohľad farára odpovedá:
- Viete, peniaze mám odložené na kaderníka.
- Kristus nechodí ku kaderníkovi. – zamračí sa farár
- Ale Kristus sa tiež nevozil na Mercedese ako vy! – nedá sa žena
Suzuki se přistěhoval do USA s rodiči z Japonska a jde do školy. Hodina začíná a učitelka se ptá: "Uvidíme, kdo ovládá kulturní historii Ameriky! Kdo řekl: ",Dejte mi svobodu, nebo mě zabte?´"
Hrobové ticho ve třídě, jen Suzuki zvedne ruku: "Patrick Henry 1775 ve Philadelphii."
"Výborně Suzuki, a kdo řekl: ,Stát je národ a národ nesmí zhynout?´"
Suzuki se postaví: "Abraham Lincoln 1863 ve Washingtonu."
Učitelka se podívá na spolužáky a říká: "Stydím se za vás, Suzuki je Japonec a zná americkou historii lépe než vy!"
Zezadu se ozve tichý hlas: "Polib mi prdel, zasraný Japončíku!!"
Učitelka: "Kdo to řekl?"
Suzuki zvedne ruku a bez vyzvání odpoví: "General McArthur 1942 na Guadalcanalu a Lee Lacocca 1982 při valné hromadě firmy CHRYSLER."
Třída je zcela ticho, jen zezadu se ozve: "Je mi z toho na blití!"
Učitelka zakřičí: "Kdo to byl!"
Suzuki odpovídá okamžitě: "George Bush starší japonskému premiérovi Tanakovi v průběhu oběda, Tokio 1991."
Jeden ze studentů otráveně řekne: "Vyhul mi!"
Učitelka hystericky: "A dost! Kdo to byl teď?"
Suzuki bez mrknutí oka: "Bill Clinton Monice Levinsky 1997 ve Washingtonu, Oválná pracovna Bílého domu."
Další ze studentů zařve: "Suzuki je hromada sraček!"
A Suzuki opět klidně: "Valentino Rossi při velké ceně motocyklů v Brazílii 2002."
Třída zcela propadne hysterii, učitelka upadá do bezvědomí, dveře se otevřou a vejde ředitel: "Kurva, takový bordel jsem ještě neviděl!"
Suzuki vstane a prohlásí: "Andrej Babiš, český ministr financí při předložení státního rozpočtu, Praha 2013."
