Na polícii sú tri nové policajtky – blondínky.Major si ich chce vyskúšať, tak vyberie z kartotéky fotku a hovorí im:”Urobíme si test, toto je páchateľ. Nájdite na ňom nejaké poznávacie prvky,podľa ktorých by sme ho mohli vystopovať”Obráti sa k prvej blondínke, tá sa tuho zahladí na fotku a hovorí:”To je ľahké, spoznáme ho podla toho, že má iba jedno oko.”Major na to: “Ty hlúpa, to je fotka z profilu, jasné, že je vidno iba jedno oko. “Obráti sa k druhej blondínke, tá sa tuho zahladí na fotku a hovorí:”To je ľahké, spoznáme ho podla toho, že má iba jedno ucho.Teraz už nahnevaný major:”Vy blondínky ste naozaj tak blbé, však to je fotka z profilu, jasné, že je vidno iba jedno ucho. “Obráti sa k tretej blondínke, tá sa tuho zahladí na fotku a hovorí:”To je ľahké, spoznáme ho podla toho, že nosí kontaktné šošovky.”Major: “hmmm, výborný postreh.Idem sa pozrieť do archívu a overím jeho spis.” Keď sa s úsmevom vráti z archívu, hovorí:”Naozaj nosí kontaktné šošovky, ako si na to prišla?”Blondínka na to:”No, keď má jedno oko a jedno ucho, tak nemôže nosiť klasické okuliare.
Je temný večer. Po hřbitově chodí muž, rozhlíži se, a přijde k jednomu z hrobu a začne z nej odsouvat
vodorovnou žulovou desku. Jeho konáni vyděsí postarší vdovu, která jde právě kolem:
"Halo, pane?! Co to děláte?!"
Muž však pokračuje dál, desku z hrobu už má z poloviny odsunutou.
Pani kričí: "Prosim vás, to se nedělá, nechte je odpočívat v pokoji!
Proč to děláte?!"
Muž odsune celou desku a z hrobu vyskočí chlapeček a holčička a hned se mu radostně vrhnou ke krku: "Tati, tati!"
Vdova mezitím omdlela. Muž ji pak křísí, a když se probere, vysvětluje ji:
"Co se lekáte, pani?! Šli jsme s manželkou do kina a tak jsme děti dali na večer k našim!"
Na rozvodovom konaní – Prečo sa chcete rozviesť, pani Nováková? Bije vás manžel? – Kdeže. On je zbabelec. – Nedáva vám peniaze z výplaty? – Dáva mi celú výplatu, do posledného centu. – Snáď vás neohovára pred cudzími ľuďmi? – To by si nikdy nedovolil. – Pije? – Je abstinent. – A ako je to u vás s manželskou vernosťou? – No vidíte, pán advokát, trafili ste! Nie je otcom ani jedného nášho dieťaťa.
Chlap stratí papiere, čo potrebuje na vybavenie dôchodku a žena mu nadáva. Keď už to nemôže vydržať, zájde na príslušný úrad a prinesie si výmer na starobný dôchodok. „Ako si to urobil?“ pýta sa udivene žena. „Rozopol som si košeľu a ukázal som im svoju šedivú hruď, to zabralo,“ hovorí manžel. „Ty starý somár,“ rozčuľuje sa žena. „To si si nemohol rozopnúť aj rázporok? Mohol si brať aj invalidný!“
V Rusku vymreli všetci kocúrí, tak sa zúfalé mačky rozhodli pozvať super kocúra z USA, aby vyriešil danú situáciu. Všetky mačky ho šli čakať na letisko. Prvá bola hlavná mačka, ktorá si vydupala, že s ním pôjde prvá. Hlavná mačka odišla so super kocúrom a všetky ostatné mačky čakali celú noc a celý deň. Nakoniec sa hlavná mačka priplazila celá zničená a mačky na ňu naliehali, aby im porozprávala, ako bolo. “Moje zlaté, predstavte si to: najskôr jedenkrát za komínom, potom trikrát na lavičke, osemkrát na smetiaku, dvakrát na chodníku, šesťkrát pri jazierku, štyrikrát pred reštauráciou a napokon dvakrát v parku mi rozprával, ako vo Vietname prišiel o gule a vtáka.”
Žena vyprevádza svojho manžela na firemný večierok so slovami: „Nepi tam žiadny alkohol a nejedz hltavo, vieš, že máš problémy s trávením. Neopováž sa kurizovať kolegyniam. Netancuj, zajtra je sobota, aby si vládal upratovať. A nebuď dlho. Ráno skoro vstávaš, ideš na trh. A to najhlavnejšie, dobre sa zabav.“
Pán sa prechádza po obchode s drobnými zvieratami a zrazu si všimne papagája, ktorý nemá žiadne nohy a napriek tomu sedí na bidielku. Pán sa nahlas pýta: „Čo sa stalo tomu papagájovi?“ Papagáj:“ Ja už som sa tak narodil, takže som papagáj – mrzák.“ Pán: „Čože? Tie vieš hovoriť a dokonca aj odpovedať na otázky?“ Papagáj: „Jasne. Ja som veľmi inteligentný papagáj.“ Pán: „Aha. Tak mi vysvetli toto: ako sa, prosím ťa, udržíš na bidielku, keď nemáš nohy? Papagáj: „Je to síce dosť trápne, ale keď to chcete vedieť: obtočím pevne svojho pipika okolo bidielka a tak sa udržím. Našťastie to vďaka periu nie je vidieť.“ Nadšený pán si papagája kúpi. Týždne ubiehajú a papagáj je senzačný. Má veľký zmysel pre humor, je sympatický, o všetkom sa dokáže rozprávať – pán v ňom jednoducho našiel skvelého spoločníka. Jedného dňa sa pán vráti z práce a papagáj hovorí: „psssssst“ a naznačuje krídlom, aby šiel pán k nemu. Keď sa tak stane, papagáj spustí: „Neviem, ako by som vám to povedal, ale týka sa to vašej ženy a poštára.“ Pán: „Mojej ženy a poštára?“ Papagáj: „No áno ,keď dnes poštár priniesol poštu, vaša žena mu otvorila len v nočnej košieľke a vášnivo ho pobozkala.“ Pán: „ČOŽE? A čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Poštár vošiel do bytu, vyhrnul jej košieľku a začal ju láskať po celom tele.” Pán: „Bože! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Potom si poštár kľakol a začal ju bozkávať po celom tele. Začal pri prsiach a pomaly pokračoval smerom nadol.“ Pán: “Ďalej! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: , ďalej, to keby som vedel. Postavil sa mi pipík a ja som spadol z bidielka.“
Jano niečo pribíja na streche a od susedov ho sleduje malý Ferko. Zrazu mu spadne klinec a musí ísť poň na zem. Ferko mu hovorí: “Ujo, môj ocko má vždy dva klince, aby nemusel zliezať, keď mu jeden spadne.” “No, jasné”, zahundre Jano a vylezie naspäť. Po chvíli mu z ruky vypadne aj sekera a zase musí zliezť dolu.A Ferko zase: “Ujo, ale môj ocko má vždy hore aj dve sekery, keď mu jedna spadne, môže pribíjať s druhou.” “Zase ten tvoj ocko! Určite má aj dvoch pipíkov, nie?”, osopí sa na neho Jano. “Áno, má.”, odpovedá Ferko. “Jedného malého na cikanie, a druhého veľkééého, s ktorým si maminka umýva zuby.”
Sedela som v čakárni svojho nového zubára a prezerala si to tam. Zbadala som aj diplom, ktorý uvádzal celé meno svojho majiteľa. Zrazu som si spomenula , vysoký, pekný, tmavovlasý chlapec rovnakého mena so mnou chodil na gympeľ – už je to nejakých 40 rokov. Že by to bol ten istý chlapík, na ktorého som vtedy mala tajný zálusk? Keď som ho však uvidela, rýchlo som podobné myšlienky zahodila. Tento takmer plešatý, prešedivený muž s vráskavou tvárou, ten bol príliš starý, než aby mohol vtedy byť mojím spolužiakom. Alebo, že by? Potom, čo mi prezrel zuby, som sa ho spýtala, či nechodil na gymnázium Klementa Gottwalda. “Áno. Áno, chodil som tam. Bol som jedným z najlepších,” zapýril sa. “A kedy ste maturoval?” opýtala som sa. Odpovedal: “V šesťdesiatom šiestom. Prečo sa pýtate?” “Tak to ste bol v mojej triede!” prehlásila som nadšene. Pozorne si ma začal prezerať. A potom sa ten hnusný, starý, vráskavý chlap opýtal: “A čo ste učila?”
Zákazník přijde do potravin a žádá půlku hlávky salátu. Prodavač mu ji nechce dát, že prodávají jen celé hlávky, ale zákazník je neodbytný, tak se jde zeptat vedoucího.
„Šéfe, ňákej debil chce půlku hlávky salátu.”...najednou zjistí, že zákazník stojí za ním, tak se snaží rychle situaci zachránit:
„A tadyten pán by si vzal tu druhou půlku.”
Vedoucí svolí, a tak zákazník dostane žádanou půlku, ale zavolá si ještě prodavače k sobě.
„Líbilo se mi, jak jste zareagoval. Jste pohotový. Ale máte moravský přízvuk. Odkud jste?”
„Z Ostravy.”
„A proč jste v Ostravě nezustal?”
„Ale, co tam? Tam jsou jen same kurvy a horníci.”
„Znam Ostravu, moje žena je z Ostravy.”
„A na které šachtě robi??"
Večer idú dvaja kamaráti z divadla. Na ulici stretnú veľmi príťažlivú a krásne oblečenú slečnu.Jeden sa otočí k druhému a hovorí: “Za noc s ňou by som bol ochotný dať aj 100 euro.”Na ich veľké prekvapenie slečna poznámku počula a hovorí: “To beriem.” Muž ju odprevadil domov a strávil s ňou noc. Ráno jej dal 50 euro. Ona žiadala zbytok a vyhráža sa, že to dá na súd. On sa jej vysmeje:”To chcem vidieť, ako to pri súde vysvetlíš.”Ďalší deň skutočne dostane obsielku na súd. Ponáhľa sa za svojím advokátom a podrobne mu všetko povie. Advokát hovorí: “Súd by sa asi priklonil na jej stranu, ale bude zaujímavé, ako to predloží.”Po obvyklých procedúrach slečnin advokát osloví sudcu:”Vaša ctihodnosť, moja klientka vlastní malú nehnuteľnosť, záhradku obklopenú hustými krovinami. Dohodla sa s odporcom, že mu pozemok na pevne stanovenú dobu prenajme za 100 euro. Odporca záhradku využíval v súlade s dohodnutým účelom, ale potom zaplatil mojej mandantke iba 50 euro. Nájomné nebolo neprimerané, lebo obmedzilo moju mandantku vo využívaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto žiadame, aby súd rozhodol, že odporca je povinný zostávajúcu čiastku doplatiť.” Na odporcovho advokáta to spravilo dojem a pobavilo ho to. Preto zmenil pripravenú obhajobu:”Vaša ctihodnosť, môj klient pripúšťa, že žalobkyňa vlastní krásnu nehnuteľnosť, že si ju prenajal a že mu z tejto dohody vyplynulo potešenie. Môj mandant, však na pozemku objavil studničku, obložil ju vlastnými guľatými kameňmi, zasunul do nej hadicu a inštaloval pumpu. To všetko z vlastnej iniciatívy. Žiadame, aby súd uznal, že zmienené vylepšenia vyrovnávajú časť dohodnutého nájomného a rozhodol v prospech odporcu.”Advokát slečny vzniesol námietku:”Vaša ctihodnosť, moja klientka uznáva, že odporca na pozemku skutočne našiel studničku a vykonal uvedené vylepšenia. Keby však o existencii studničky dopredu nevedel, pozemok by si určite neprenajal. Okrem toho pri ukončení prenájmu odporca odniesol svoje kamene, vytiahol hadicu, odniesol si pumpu a navyše voda v studničke ostala zmútená. Toto vybavenie ťahal krovinami a naviac otvor studničky zanechal väčší, ako bol pôvodne. Tým ju urobil ľahšie prístupnú deťom.Dúfame preto, že súd rozhodne v náš prospech.” A rozsudok bol jasný.
Anča hovorí tomu svojmu Ferovi: “Neviem, čo sa to s tebou deje. Ani ma nepohladíš, ani pusu nedáš a o tom ďalšom ani nehovorím. Pozri sa na suseda Joža. Robí na neďalekej stavbe. O desiatej ide domov na desiatu. Jeho Kata mu otvorí a on ju hneď pobozká. Potom príde zase na obed, a zase jej dá vo dverách pusu. Vždy keď príde z práce domov vždy jej dá pusu. No vidíš, a čo ty?!“Fero: “Snáď si nemyslíš, že on ju má tak veľmi rád?“ Anča: “Tak prečo by to stále robil? Fero:“ Anča nebuď naivná…Veď Jožo len zakaždým skúša, či mu Kata nechodí do pivnice na slivovicu!“
Prišiel americký prezident za najstarším a najmúdrejším indiánskym náčelníkom do rezervácie na poradu. Pýta sa ho: – Povedz, múdry náčelník, akým otázkam by som mal venovať najväčšiu pozornosť? – Ja by som na tvojom mieste, veľký prezident, najviac pozornosti venoval imigračnej politike. My sme to svojho času značne podcenili…
