Manžel je na služobnej ceste a žena ho podvádza s druhým.
Jeden večer sa teda milujú avšak milenec má sklenené oko a stále mu pri tom vypadáva.
Žena má toho už dosť a hovorí milencovi:
"Počuj vyber si to oko a daj ho na nočný stolík a potom keď budeš odchádzať si ho nasadíš!"
Milenec súhlasí a vyberie si oko.
Potom už je to bez problémov a v tom najlepšom žena počuje ako niekto otvára dvere. Milenca rýchlo pošle do skrine, sklenené oko si rýchlo strčí do pošvy a zrazu sa v dverách objaví manžel a hovorí:
"Ahoj láska, chcel som ťa prekvapiť, tak som došiel skôr."
Ľahne si k nej do postele a začnú sa milovať. No stále im to nejde a nejde.
Tak prídu ku gynekológovi a gynekológ hovorí:
"Tridsať rokov kukám na pi*e, ale aby pi*a kukala na mňa to som ešte nezažil!"

Dvaja narkomani varia v kuchyni akúsi špecialitu z marihuany. Jeden sa pýta:- Očuj Dežo, čo by sa stalo, keby som to celé naraz vypil?- No... okamžite by sa ti začala valiť krv z nosa, z úst i z uši.- Nevrav! Že by toto bolo možné?- Veru je! Lebo to by som ti touto panvicou rozmlátil ksicht!

Učiteľka vraví deťom v škole:
- Keď príde Móricko a povie nejaké neslušné slovo, dievčatá vstanete a odídete z triedy.
A tak začala hodina. Učiteľka sa pýta detí: -
Tak detičky, kto mi povie, čo je nového v našom meste?
Móricko sa prihlási a povie:
- V našom meste sa stavia bordel.
Na to dievčatá vstanú a odídu. Móricko za nimi kričí:
- Kde utekáte, vy ku**y, ešte sú len základy.

Ako sa hovorí človeku, ktorý má iba pravú ruku a pravú nohu?

All right.

Jozef s Mariou na ceste do Betlehema chcú prenocovať v hostinci na okraji mesta. Hostinský ich však odbije, že nemá miesto. Jozef prosí:
Pane mojte zľutovanie. Pozríte sa na tú ženu, je tehotná...
Hostinský: no a čo! Môžem azda ja za to?
Jozef: No...a azda ja?

Z letného tábora príde list:
- Ahoj rodičia! Učili sme sa boxovať. Posielam vám zubnú kefku, pastu, strojček a iné zbytočnosti.

„Pozri drahý, opäť letí tá strieborná aeroplána!"
„To nie je aeroplána, ale aeroplán."
„Ach, drahý, aké ty máš dobré oči!"

Mladý muž zvoní pri dverách a žobroní: “Miláčik, otvor!” “Nemôžem,” hovorí dievča, “som nahá.” “Ale ja som tu sám …” “Ty áno,” verí nevernica Anička, “ale ja nie!”

Mily pribeh :)

Moje dieťa nechcelo jesť. Tak som mu to dal príkazom a išiel som na balkón fajčiť. Krpec volal, že mám zavrieť dvere, lebo mu je zima. Nové balkónové dvere sa však stále otvárajú, preto som mu povedal, nech ich zvnútra sám zavrie. Môj poslušný Jonáško zavrel – a akonáhle zistil, že sa k nemu nedostanem, odložil lyžicu, zapol si telku a mňa vonku si nevšímal. Klopal som, ale on sa iba usmieval, pekne som ho poprosil, načo začal vyjednávať. Povedal, že otvorí, ak mu sľúbim, že nemusí jesť. Ešteže nepovedal, aby som si kľakol. Takto ponížiť som sa však nechcel. Začal som búchať a nadávať, nech okamžite otvorí. Ďalej sa veselo smial, veľká sranda, ale mňa v tričku s krátkym rukávom humor prešiel. Poriadne som tresol do dverí a povedal mu, že ho zderiem ako hada. Môj synček sa zľakol Potom povedal, že by mi aj otvoril, ale bojí sa, že dostane na zadok. Toto trvalo dobrých dvadsať minút, ľudia z domu oproti pozerali na mňa ako na blázna. Nakoniec som mobilom zavolal na pevnú linku a zmeneným hlasom si k telefónu pýtal seba samého. Jonáš povedal, že otec nemôže ísť k telefónu, lebo je na balkóne. Nato som odvetil, že ja viem, ako tam svojho otca vymkol. Jonáš sa opýtal – odkiaľ to viem? Povedal som, že som Boh a viem všetko, aj to, že nechce jesť. Na druhom konci telefónu bolo chvíľu ticho, potom sa ma spýtal, či ako Boh môžem zariadiť, aby nedostal bitku.To sa mi nepáčilo, ale na druhej strane, Boh je milosrdný, tak som mu to sľúbil. Jonáš mi potom bez slova otvoril dvere a začal jesť. Ani ja som nič nepovedal, iba som si k nemu sadol a spýtal sa ho, ako mu chutí? Dobre, tato, povedal a po chvíli dodal, - volal mi Boh. A čo povedal? Že nemáš toľko fajčiť.

"Rozprávajú sa traja lenivci: 

- Chlapi, horí nám dom. 

- Veď nás vynesú. 

- Že sa vám o tom chce hovoriť."