Klop klop
- kto je tam ?
jean claude van damme
- tak chodte do pi*e všetci štyria!
Žena večar leži zos hlopom vof posceľi a hvari mu. Drahy dajme sebe to ešči raz … On na to:- Ňe, som unaveny …Ona že, aľe no šak dajme ešči raz, aspoň kusek …-Ňe na moj dušu som ucahany jak koň …Ona furt, že dajme šak ľem dakus …On jej hvari: … okej, ta še priprav, 3, 2, 1 … A od Prešoooova a od Prešooova a od Prešooova v týým poľuuuu…
Sexuálne aktívne žena stredného veku informovala svojho plastického chirurga, že chce zmenšiť svoje pysky ohanbia, pretože sa vekom príliš zväčšili . Keďže sa veľmi hanbila, trvala na tom, že sa o jej operácii nesmie nikto dozvedieť. Chirurg samozrejme súhlasil. Keď sa prebrala z anestézie, našla vedľa seba na posteli položené tri nádherné ruže. To ju rozčúlilo a okamžite si nechala zavolať chirurga. “Mám pocit, že som vás požiadala, aby sa o mojej operácii nikto nedozvedel”! Chirurg jej povedal, že splnil jej prianie dôvernosti a že prvá ruža je od neho. Za jej odvahu a dôveru v neho, ako v lekára. “Cítil som s vami, pretože ste si tým prešla bez akejkoľvek podpory blízkych.” “Druhá ruža je od zdravotnej sestry. Asistovala mi pri operácii a cítila s vami, pretože pred nedávnom prešla touto procedúrou sama ..” “A čo tá tretia ruža?” Spýtala sa pacientka. “Tá je od muža z oddelenia popálenín – Chcel vám poďakovať za svoje nové uši…“
Žena príde za kňazom a hovorí:
"Otče, prichádzam s problémom. Doma mám dva papagáje, samičky a tie stále opakujú jednu vetu."
"Akú vetu, dcéra?" pýta sa kňaz.
"No, hovoria: Ahoj, my sme dve šlapky, nechcete sa pobaviť?"
"To je ale obscénne," vykríkne zhrozene kňaz. Potom sa ale zamyslí a hovorí:
"Možno, že by som vedel o niečom, čo by váš problém mohlo vyriešiť.
Doma mám dvoch papagájov, samčekov, ktorých som naučil modliť sa a čítať bibliu. Prineste svoje slečny ku mne domov, dáme ich do klietky k Johanovi a Josefovi a tí naučia tie dve vaše nezbednice zbožnosti a modlitbám. Potom určite prestanú opakovať tú... frázu."
"Ďakujem mnohokrát, otče, Boh vám to zaplať. Toto by skutočne mohlo pomôcť," hovorí žena.
Na druhý deň prinesie svojich dvoch papagájov ku kňazovi domov.
Keď vstúpi do bytu, skutočne uvidí v klietke dvoch papagájov, ktorí držia ruženec a modlia sa. Žena s nadšením pristúpi ku klietke a vpustí do nej svoje dve papagájky. Po niekoľkých sekundách sa z klietky ozve:
Ahoj, my sme dve šlapky, nechcete sa pobaviť?"
Miestnosťou sa rozlieha napäté ticho.
Potom sa jeden šokovaný papagáj pozrie na druhého a hovorí:
"Odlož ruženec Jojo, naše modlitby boli vyslyšané."
Muž zomrel a keď si to uvedomil, videl ako Boh kráča k nemu s kufrom v ruke. " je čas ísť, môj syn," Boh povedal. Prekvapený muž odpovedal: " teraz? Tak skoro? Mám veľa plánov..."
" je mi to ľúto, ale je čas ísť." " čo nesieš v tom kufri?"
Boh odpovedal, " všetko čo patrí tebe." " máš na mysli moje oblečenie,moje peniaze?" " tie nikdy neboli tvoje, patria na zem."
" takže sú to moje spomienky?" hádal muž ďalej. Boh odpovedal:
" tie nikdy neboli tvoje,v skutočnosti to patrí k času."" takže moje schopnosti a skúsenosti?" " bol sú len výsledkom okolností,nie tvoje." " moja rodina a priatelia?" " je mi to ľúto,ale tiež ti nepatria".
" ani moja žena a syn?"" nie, patrili tvojmu srdcu."
" A čo moje telo?"
" patrí k prachu."
" A duša?"
" tá, patrí mne."
Ten muž vzal kufor od Boha a otvoril ho.
Videl, že kufor bol úplne prázdny.
S slzách sa muž spýtal: " nikdy som nič nemal?"
Boh mu povedal: "
všetko, čo si kedy mal, bol tvoj život.
Každý okamih tvojho života bol len tvoj."
A z toho dôvodu priatelia žime, kým sme tu.
To,čo si myslíme,že patrí nám,nepatrí nám nič.
Žime teraz. Žime svoj život nezabudnime byť šťastní,
že je to najdôležitejšie zo všetkého majetku
a všetko ostatné, za čo budeš bojovať,
zostane tu po tvojej smrti. Nič si nezoberieme.
Podeľte sa o tieto slová so všetkými
svojími priateľmi vášho života
a žite každú sekundu svojho života s Bohom .
