Muž zomrel a keď si to uvedomil, videl ako Boh kráča k nemu s kufrom v ruke. " je čas ísť, môj syn," Boh povedal. Prekvapený muž odpovedal: " teraz? Tak skoro? Mám veľa plánov..."

" je mi to ľúto, ale je čas ísť." " čo nesieš v tom kufri?"

Boh odpovedal, " všetko čo patrí tebe." " máš na mysli moje oblečenie,moje peniaze?" " tie nikdy neboli tvoje, patria na zem."

" takže sú to moje spomienky?" hádal muž ďalej. Boh odpovedal:

" tie nikdy neboli tvoje,v skutočnosti to patrí k času."" takže moje schopnosti a skúsenosti?" " bol sú len výsledkom okolností,nie tvoje." " moja rodina a priatelia?" " je mi to ľúto,ale tiež ti nepatria".

" ani moja žena a syn?"" nie, patrili tvojmu srdcu."

" A čo moje telo?"

" patrí k prachu."

" A duša?"

" tá, patrí mne."

Ten muž vzal kufor od Boha a otvoril ho.

Videl, že kufor bol úplne prázdny.

S slzách sa muž spýtal: " nikdy som nič nemal?"

Boh mu povedal: "

všetko, čo si kedy mal, bol tvoj život.

Každý okamih tvojho života bol len tvoj."

A z toho dôvodu priatelia žime, kým sme tu.

To,čo si myslíme,že patrí nám,nepatrí nám nič.

Žime teraz. Žime svoj život nezabudnime byť šťastní,

že je to najdôležitejšie zo všetkého majetku

a všetko ostatné, za čo budeš bojovať,

zostane tu po tvojej smrti. Nič si nezoberieme.

Podeľte sa o tieto slová so všetkými

svojími priateľmi vášho života

a žite každú sekundu svojho života s Bohom .