Čo je maximálna nuda?
Keď pozeráte na kurie oko a čakáte kedy žmurkne!
Prišiel mladý lekár na stáži niekde v ľudnatej Afrike. Miestny šaman mu vysvetľuje, ako sa u nich robí sterilizácia u mužov.
„To si pacient čupne. Ako mu visia vajcia, zoberieš dve tehly, do každej ruky jednu a prásk. Takto, ako keď tleskneš, tak mu dáš po vajciach.“
„A nebolí to?“
„Nó, to musíš dávať pozor, aby si si tam nepricvikol prsty:“
Nemý muž príde do lekárne a chce si kúpiť kondómy. Na pulte však žiadne nie sú, takže nemôže ukázať, čo chce a musí sa s lekárnikom dorozumievať posunkami. To však už nejakú dobu trvá a lekárnik stále nevie, čo nemý pán chce.
Ten si nakoniec zúfalý rozopne nohavice, vytiahne penis na pult a vedľa neho položí 5 euro. Lekárnik však urobí presne to isté, nohavice – penis – 5 euro. Potom zoberie obe bankovky a strčí si ich do vrecka.
Rozhorčený zákazník začne na lekárnika hrozivo gestikulovať. Ten ale hovorí:
– Pozrite sa, keď neviete prehrávať, tak sa nabudúce nesnažte stávkovať.
Jeden starý muž prišiel žiť ku svojmu synovi a jeho rodine Nemal už nikoho, kto by sa o neho postaral okrem nich. Ruky mal už slabé a roztrasené, zrak zlý a chôdzu neistú. Každý deň manželia a ich štvorročný syn jedávali za spoločným stolom. Pridal sa k nim i dedko. Jeho slabé a roztrasené ruky mu však niekedy spôsobovali problémy. Jedlo mu padalo z lyžice na zem, občas rozlial pohár mlieka a polial obrus či rozbil nechtiac plný tanier. Jeho syna to stále viac a viac hnevalo. Až jedného dňa povedal: „Musíme s tým niečo urobiť. Už mám toho naozaj dosť! Stále je jedlo na zemi, rozliate mlieko a o jeho nechutnom mľaskaní pri jedle už ani nehovorím. “ Manželia sa teda dohodli, že pre dobro všetkých dedkovi budú pripravovať jedlo na malý samostatný stôl v kúte miestnosti. Tam večeral i obedoval sám, zatiaľ čo jeho rodina jedávala spoločne. Keď mu nešťastne dva krát spadol tanier, začali mu dávať jedlo do drevenej misky. Ak niekto na dedka pri jedle náhodne pozrel, mohol vidieť v jeho očiach slzy. Hoci mal rodinu, bol neustále sám. Jediné, čo od nich počul, boli neprestajné výčitky a pichlavé slová, keď mu spadla na zem vidlička alebo keď niečo rozsypal. Štvorročný chlapček to všetko mlčky pozoroval. Jedného večera si otec všimol svojho syna, ako sedí na zemi a hrá sa s kúskom dreva, akoby niečo vyrábal. „Čo to robíš, Zlatko?“ spýtal sa ho s úsmevom zvedavo otec. Chlapček sa na chvíľu nechal vytrhnúť zo svojej hry a odpovedal: „To je miska pre teba a pre maminku, aby ste mali z čoho jesť, keď vyrastiem,“ usmial sa a pokračoval ďalej vo svojej práci. Rodičia zostali ako obarení. Nezmohli sa ani na jediné slovo. Po lícach im stekali slzy a hoci neprehovorili ani slovo, obaja vedeli, čo musia napraviť. Dedkovu stoličku dali opäť k rodinnému stolu a už nikdy ho nenechali osamote. Až do svojej smrti už jedával s rodinou. Muž ani žena sa viac nenechali rozladiť spadnutou vidličkou či rozliatym mliekom na podlahe. Uvedomili si, že aj to je prirodzená súčasť života.
Manžel prišiel domov a vidí v kuchyni na zemi ležať mŕtveho syna.
Pýta sa manželky čo sa stalo.
„Boli sme v Bratislave v obchodnom dome, že mu kúpime topánky. Chodili sme po predajni a hľadali skoro hodinu, pokiaľ sme našli také, čo sa mu páčili. Predavačka doniesla a on si ich vyskúšal. Povedala som, aby sa poprechádzal po predajni, aby vedel, či sú mu dobré. Povedal, že sú výborné a dobre mu sedia. Tak som mu ich kúpila. Predavačka ich zabalila do krabice a išli sme na vlakovú stanicu. Tam sme čakali skoro hodinu na vlak. Tak som mu znova povedala, aby si ich znova vyskúšal, keby ho tlačili, tak ich pôjdeme vymeniť. Skúšal si ich, prechádzal sa a že sú dobré.
Tak sme došli až domov a tu mu hovorím, aby si obul nové boty, že ideme na prechádzku, aby v dedine videli, že má nové lakované topánky.“
Obul si ich a že: „Mama mňa tlačia“.
„No nezabil by si ho?“
Černoška porodí dieťa s ryšavými vláskami. Nešťastná žena prosí doktora, aby to nejako vysvetlil podráždenému manželovi. Doktor sa ho pýta: “Ako často ste mávali s manželkou sex?” “Tak jedenkrát do mesiaca” “Vidíte, čo ste spravili s tou hrdzavou cicinou?!”
