Na zlatej svadbe sa manželia zhovárajú:
"Musím sa ti priznať, že som ťa tri razy oklamala. Prvý raz to bolo s riaditeľom jednej banky, keď nám nikde nechceli dať pôžičku na dom."
"Máš odpustené, tie peniaze sa nám vtedy moc hodili. A s kým to bolo druhý raz?"
"Keď si raz nutne potreboval operáciu a nikde ťa nechceli operovať,
musela som takto presviedčať jedného primára."
"Ďakujem ti drahá, že si mi vtedy zachránila život! A kedy bol ten tretí raz?"
"Pamätáš sa, ako si raz kandidoval do miestneho zastupiteľstva a chýbalo ti ešte 250 hlasov?."
Přijede pohřební vůz před věžák. Vyleze z něj funebrák vytáhne dvě rakve, sedne si na ně a svačí. Nějaká paní ve druhém patře na něj volá:
"Prosím Vás co tady děláte tady nikdo neumřel, to bych musela vědět."
Ale on jako by se ho to netýkalo pokračuje ve svačince.
A ta hrozná bába zase: "Vždyť Vám říkám, že tady nikdo neumřel, to bych musela o tom vědět."
Načež on odpoví: "Milá paní, nevíte jestli tady bydlí paní Nováková?"
Ona: "To jsem já. proč se ptáte?"
Funebrák: "Vezu Vám děti ze skautského tábora."
Manželia sa po rokoch vydajú na miesta, ktoré navštívili pri medových týždňoch.
Takto večer idú dedinskou krajinou pozdĺž farmy. Slniečko zapadá, romantická nálada a ona hovorí:
- "Miláčik, zastav a poď urobiť to isté, čo pred rokmi."
Chlapík zastaví, obaja vystúpia, on ju začne vyzliekať a potom ju oprie o plot. Vypukne vášnivé milovanie. Keď už obaja zase sedia v aute, on hovorí:
- "Teda drahá, čo si spomínam, nikdy sme sa tak vášnivo nemilovali, ani vtedy pred rokmi."
- "No áno, vtedy ten plot ešte nebol elektrický!"