Na smrteľnej posteli si Alexander Veľký zavolal svoju armádu a generálov, aby im prezradil svoje posledné tri priania: „1. Keď zomriem, nech moju truhlu nesú najlepší lekári. 2. Celé moje nazhromaždené bohatstvo – peniaze, zlato, drahé kamene, nech sú rozsypané pozdĺž cesty k cintorínu. 3. Moje ruky nech sú voľné a nech visia z rakvy tak, aby ich všetci videli.“ Jeden z jeho generálov, ktorý bol prekvapený týmto neobvyklým posledným prianím, požiadal Alexandra Veľkého o vysvetlenie. A on mu povedal: „Chcem, aby najlepší lekári niesli moju truhlu na dôkaz toho, že až príde čas pozrieť sa smrti do očí, tak ani tí najlepší lekári na svete nemajú tú moc uzdravovať… Chcem, aby cesta, vedúca k cintorínu, bola obsypaná mojimi pokladmi, nech každý vidí, že materiálne bohatstvo, získané na zemi – zostane na zemi… Chcem, aby – keď ma ponesú – sa moje ruky kývali voľne vo vetre a to preto, aby ľudia pochopili, že sme prišli na tento svet s holými rukami a s holými rukami ho aj opúšťame a že ten najcennejší poklad zo všetkého sme si už vyčerpali – a to je ČAS. Do hrobu si nevezmeme žiadne materiálne bohatstvo. ČAS je naším najcennejším pokladom, pretože je obmedzený. Vieme si nazhromaždiť mnoho materiálneho bohatstva, ale nedokážeme si vyprodukovať viac času. Takže, keď sa rozhodneme venovať niekomu svoj čas, darovali sme mu vlastne časť svojho života, ktorú si už nemôžeme nikdy vziať späť. Náš čas je náš život! Najlepší darček, ktorý môžete dať Vašej rodine a priateľom, je Váš čas.
Ředitel jedné menší střední školy měl velké problémy s dospívajícími slečnami, kterým se zalíbilo používání rtěnky. Když si ji na dámských toaletách patlaly na rty, vždy potom zanechávaly obtisky na zrcadle. Když už se situace stávala neudržitelnou, ředitel se rozhodl razantně zakročit. Zavolal si všechny dotyčné slečny a odvedl je na toalety. Tam už čekal školník. Ředitel dívkám vysvětlil, že si asi neuvědomují, kolik práce školníkovi dá každý večer zrcadla umýt.
Poprosil jej, aby slečnám svoji namáhavou práci předvedl.
Školník vytáhl ze skříně dlouhé koště, namočil jej v nejbližší záchodové míse a začal pucovat zrcadlo. Od toho dne se už žádný obtisk na zrcadle neobjevil.
Príde mladík do lekárne a pýta si:
"Dajte mi, prosím jeden prezervatív, idem dnes na návštevu k svojej frajerke... Počkajte, radšej mi dajte dva, ona má aj celkom šikovnú sestru... Alebo nie! Dajte mi tri! Frajerkina matka tiež celkom dobre vyzerá..."
Tak sa aj stalo. Mladý muž prišiel na návštevu, pozvali ho k obedu
i na kávu, no on celý čas iba sedel a červenal sa. Keď ho frajerka odprevádzala, pýta sa:
"Čo je to dnes s tebou? Nechutil ti obed, že si taký zarazený...?"
"Nie, obed bol chutný, no kto by si bol pomyslel, že tvoj otec je
lekárnik..."
Ide muž so ženou a deckom z oslavy. Zastaví ich policajt a vraví: „Pán vodič budete fúkať.“ Muž nafúka a policajt vraví: „A, červená, pili ste! „Muž: Nie to nie je možne máte to pokazené. Dajte fúkať aj žene.“ Policajt tak urobí a aj pri nej zasvieti červená. Policajt: „A aj vaša žena pila.“ Muž: „o tak dajte fúkať tomu decku!“ Dajú fúkať aj decku a aj tam zasvieti červená. Policajt uzná, že asi má pokazený prístroj a muž pokračuje ďalej v ceste. Po chvíli vraví muž žene: „No vidíš a jak si brechala, že som dal malému dva poldeci…“
Boli sme oblečení a pripravení odísť na Silvestrovskú party Rozsvietili sme nočné svetlo, zapli telefónny záznamník, zakryli klietku s andulkou a vyhnali mačku na dvor. Objednali taxík. Taxík prišiel a my sme vyšli z domu prednými dverami. Keď sme vychádzali, mačka, ktorú sme vyhnali na dvor, prekĺzla pod našimi nohami späť do domu. Nechceli sme, aby zostala vo vnútri domu, pretože vždy keď je tam sama, snaží sa zožrať andulku. Manželka si išla sadnúť do taxíka, zatiaľ čo ja som sa vrátil dovnútra, aby som vyhnal mačku z domu. Mačka mi ale vybehla do poschodia a ja som bežal za ňou. Manželka, ktorá zatiaľ čakala v taxíku nechcela, aby taxikár vedel, že dom bude celú noc prázdny. Takže oznámila taxikári, že sa hneď vrátim, že som len išiel dať dobrú noc svojej matke. Po pár minútach som si sadol do taxíka vedľa manželky. “Ľutujem že mi to trvalo tak dlho, ‘povedal som keď sme sa rozbiehali. Tá krava blbá sa schovávala pod posteľou. Musel som ju šťuchať ramienkom do zadku, aby som ju dostal von! Snažila sa mi utiecť, tak som ju chytil pod krkom. Potom som ju musel zabaliť do deky, aby ma tá mrcha nepoškriabala. Podarilo sa! Odtiahol som ju po schodoch dole a vyhodil späť na dvorček! Dúfam, že sa zase nevysere do zeleninového záhonu! “ Ticho v taxíku bolo ohlušujúce.
Fero vbehne do kaderníctva a pýta sa :“ Ako dlho budem čakať na ostrihanie?“Kaderník sa poobzerá po miestnosti plnej zákazníkov a hovorí : „minimálne dve hodiny …“ Fero odíde a aj keď ho kaderník čakal už sa nevráti …O niekoľko dni Fero zase vbehne do kaderníctva a pýta sa : „Ako dlho budem čakať na ostrihanie ?“Kaderník sa poobzerá po miestnosti a hovorí :“dnes cca tri hodiny …“Fero odišiel ,no v tento deň sa zase nevrátil … Prešiel týždeň a Fero zase vbehne do kaderníctva a pýta sa : „Ako dlho budem čakať na ostrihanie ?“Kaderník sa poobzerá po miestnosti a hovorí :“dnes cca hodinku…“Fero zase zmizne …
Kaderníkovi to nedá a tak poprosí kamaráta :“Jožo, mohol by si niečo pre mňa urobiť ?Bež za tým chlapom a skús zistiť kam chodí ,lebo už tu chodí asi mesiac ,stále sa len opýta ako bude dlho čakať a nakoniec odíde a už sa nevráti …“ Jožo uteká za chlapíkom a po pol hodinke sa vráti a neskutočne sa smeje …Kaderník sa ho hneď pýta:“tak čo zistil si ? A prečo sa tak hystericky smeješ …“ Jožo sa smeje až mu slzy tečú a hovorí kaderníkovi : !tak toto neuveríš , on chodí k tebe domov ….“
Nový farár bol pri svojej prvej kázni tak nervózny, že takmer ani nedokázal prehovoriť. Ďalšiu nedeľu, pred druhou kázňou, sa spýtal prítomného arcibiskupa, že čo by mal urobiť, aby sa uvoľnil. Ten mu poradil: "Kvapnite si do vody trochu vodky, uvidíte, že po niekoľkých hltoch budete trochu kľudnejší." Farár poslúchol radu a skutočne, cítil sa tak výborne, že by dokázal rečniť aj vo víchrici, úplne kľudne. Po bohoslužbe sa vrátil do sakristie, kde našiel lístok od arcibiskupa, ktorý mu odkazoval: Vážený Otče: Nabudúce si nalejte vodku do vody, nie vodu do vodky. V ďalšom pripájam niekoľko poznámok, aby sa už neopakovalo to, čo som videl na dnešnej omši: - Na okraj kalicha nie je nutné dávať koliesko citróna. - Tie kabínky v bočnej lodi sú spovednice, nie toalety. - Snažte sa neopierať o obraz Panny Márie, a už vôbec ju nemusíte objímať a bozkávať. - Máme 10 prikázaní, nie 12. - Apoštolov bolo 12, nie 7, a žiadny z nich nebol trpaslík. - Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho Apoštolov nenazývame "JC & His Boys". - Dávid porazil Goliáša prakom a kameňom, nie je pravda, že by ho "dojebal". - Judáša neoznačujeme za "zkurveného zmrda". - Svätého Otca sa nepatrí prezývať "Papa Ratzi". - Bin Ládin nemal nič dočinenia s Ježíšovou smrťou. - Svätená voda je na požehnanie, nie na osviežovanie zátylku. - Nikdy sa nemodlite sediac na schodíkoch pred oltárom. - Hostie sa majú rozdať veriacim, nemajú sa prikusávať k vínu. - Veriaci hádžu príspevky do pokladničky dobrovoľne; odstráňte nápis: "Vaše sprepitné je môj plat". - Hriešnici pôjdu do pekla, nie "do piče". - Pri otčenáši je možné dvíhať ruky k nebesiam, ale nie sa kývať do vlny. - Vašu iniciatívu, aby si všetci prítomní zatancovali, hodnotím kladne, ale robiť vláčik po celom kostole, to NIE! DôLEŽITé: Ten, čo sedel v kúte pri oltári, a o ktorom ste tvrdili, že to je "buzík v sukni" a "transvestita bez make-upu", to som bol ja. Dúfam, že do budúcej nedele tieto nedostatky napravíte. Inak, na prvú kázeň to bolo celkom dobré. S pozdravom, Arcibiskup
