Pán Mrkvička sa vracia domov z práce, bohužiaľ si zabudol doklady v práci . Náhodou ho zastaví polícia, a keďže sa nevie legitimovať, okamžité ho berú na stanicu a vyšetrovačka.-Volám sa Mrkvička , bývam na Palárikovej 5. Spýtajte sa domovníka preboha!Za polhodinu sa policajti vrátia s tým, že tam nijaký Mrkvička nebýva. Takže dostane nakladačku aby sa priznal čo je za rozvratný živel. Keď už je zmlátený do modra, náhodou vojde do miestnosti nadporučík. Keď vidí dobitého chudáka vyletí z neho:-Peter, preboha, čo si vyviedol !?-Vy ho poznáte pán nadporučík ?-Jasne, spolužiak zo základnej, Peter Mrkvička , tuším býva na Palárikovej. Policajti sa ospravedlnia a pán Mrkvička sa teda dobitý vracia domov, keď pred vchod domu vybehne domovník.-Pán Mrkvička, preboha rýchlo zmiznite! Hľadala vás tu polícia, ale ja som vás zaprel !
Manželský pár ide do mesta na nákupy. Manželka sa trochu zapozerala v butiku s handrami a naraz zistí, že manžel nie je s ňou a že ho ani nikde nevidí. Tak vytiahne mobil, zavolá, mobil zvoní a zvoní….. konečne manžel: „Haló?“ „No prosím ťa, už som sa bála, že sa ti niečo stalo, kde si ?“ „Ale čo by sa mi asi tak mohlo stať….. Ty, pamätáš sa na to zlatníctvo, ako sa ti tam pred piatimi rokmi páčil ten diamantový náhrdelník, vtedy sme si ho nemohli dovoliť, a ja som ti sľúbil, že raz bude tvoj?“ Žene sa stiahne hrdlo, vyhŕknu slzy do očí: „ Áno….. samozrejme, že si ten obchod pamätám.“ „Nooooo, tak ja sedím v krčme naproti.”
Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí. - Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca. Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve. - Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa. - Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde. Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá: - Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve: - Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.
Novákovi, kteří bydli v malém panelákovém byte, na sebe dostanou chuť, a tak řeknou malému Lukáškovi, aby se dival chvíli z okna a hlásil, co se venku děje, aby jako měli trochu soukromí. Lukášek tedy hlásí: "U Lukešů se divaj na televizi, u Králů večeřej, u Subrtů se pani Subrtová sprchuje a u Vidimů se šuká..." Novakovi se zarazí a ptají se Lukáška, jak na to přišel.
A Lukášek odpovídá: "No, Jakub taky kouká z okna..."
Chlap si chce trochu vyraziť. Zajde do bordelu. Leži si s
perfektnou kočkou v posteli, lenže bohužiaľ, nepostaví sa
mu vták. Večer doma si k nemu do postele ľahne jeho
rozkysnutá žena v natáčkach a vták sa mu postavi.
Chlap sa pozrie na neho a vravi: No teraz uz viem, prečo ťa
volajú *k...t !*