„Tak teď si tě vyzkouším,“ řekl rabín malému Morickovi,
„položím ti otázku. Co bys dělal, kdybys našel
milion dolarů?“
Chlapec se na chvíli zamyslel a potom pravil:
„Kdyby ty peníze ztratil nějaký bohatý milionář, který
má všeho dost a žije v blahobytu, tak bych si je klidně
nechal. Ale kdyby se stalo, že by je ztratil nějaký chudý
člověk, který žije v bídě, nemá kde bydlet a co jíst,
okamžitě bych mu je vrátil.“
Jožo chodí do večernej školy a teraz sa vyťahuje. -“Ty, Jano, vieš, kto to bol Einstein?” -“Neviem.” -“Bodaj by si vedel, keď nechodíš do večernej školy. A vieš kto to bol Hitler?” -“Neviem.” -“Nevieš, pretože nechodíš do večernej školy.” To už Jana dožralo a teraz sa pýta on: “A ty vieš, kto je to Fero Novák?” -“Neviem.” -“To je ten, čo ti chodí za ženou, keď si vo večernej škole…
Šéf čaká na svojho najlepšieho zamestnanca. No ten mešká. Rozhodne sa počkať ešte chvíľku a potom mu zavolá. Po dlhom vyzváňaní sa v telefóne ozve tichým hlasom. Prosím?
Máš doma otecka?
Janko tichým šepotom odpovedá. Áno.
Môžeš mi ho dať k telefónu?
Nie. odpovedá šeptajúc Janko.
A to už prečo?
Rozpráva sa s policajtmi.-šepká ďalej Janko.
Policajtmi? A mamka je doma?
Áno.
Tak potom mi daj k telefónu mamku.
Nemôžem. šepká Janko
Prečo?
Rozpráva sa z hasičmi.
Hasičmi? A čo robia u vás doma hasiči a policajti?
a v telefóne sa šepotom ozve: hľadajú ma!
Mladá veľmi atraktívna mamička kojí vo vlaku svojho malinkého chlapčeka, no ten nechce piť materinské mlieko. V kupé sedí ešte jeden pán, ktorý celú scénku sleduje. Mamička hovorí malému chlapčekovi . Keď nebudeš piť, tak ponúknem prso tomuto pánovi. Celá táto situácia sa opakuje niekoľkokrát, až nervózny chlap vykríkne. Pani prosím vás nech sa už ten malý konečne rozhodne, lebo som prešiel už päť staníc.
V jazere plávajú 20, 30, 40, 50 a 60 - ročný muž. Oproti na druhom brehu nahé ženy.
20 ročný vraví: - Preplávajme na druhý breh a všetky ženy pomilujme!
30 ročný: - Samozrejme, ale si vyberieme, dobre?
40 ročny: - Mne sa nechce, počkame až prídu k nám.
50 ročný. Bacha, bacha, už plávajú oproti!
a 60 ročný: - Chlapi preboha, robme sa, že sme mrtví!
Dve staršie dámy boli dlhé roky veľmi blízkymi priateľkami. Ale pretože boli veriace, išla každá do iného domova dôchodcov – podľa náboženstva, ktoré vyznávala. Za nejaký čas sa ale pani Murphyovej začalo po pani Cohenováj cnieť, a tak sa jedného dňa nechala odviezť do židovského domova, aby mohla svoju priateľku navštíviť. Keď prišla, bola privítaná s otvorenou náručou, objatím a bozkami. Pani Murphyová povedala: “Nechcem vás nijako zdržovať, pani Cohenová, len som sa prišla pozrieť, ako sa vám tu páči.” Pani Cohenová začala rozprávať o skvelom jedle, spievala chválu na celé zariadenie i na poskytovanú starostlivosť a potom, zo zábleskom v očiach, dodala: “Ale najlepšie na tom je, že teraz mám priateľa.” Pani Murphyová s nadšením: “Tak to je úžasné! Rozprávajte!” Pani Cohenová: “Zoznámili sme sa pri obede a ja som ho pozvala do svojej izby. Sadli sme si na posteľ a rozprávali sme sa. Časom som mu dovolila dotýkať sa ma hore, a potom aj dole a nakoniec sme si zaspievali židovské piesne.” Pani Murphyová povedala: “Určite je to požehnanie. Som tak rada, že vás to postretlo, pani Cohenová.” Pani Cohenová sa opýtala: “A ako je to s vami, pani Murphyová?” Pani Murphyová odpovedala, že jej domov je tiež skvelý, novo zariadený a že si tiež zaobstarala priateľa. Pani Cohenová povedala: “Ale to je skvelé! Rozprávajte” “Tiež sme sa zoznámili pri obede a tiež sme išli do mojej izby a sadli si na posteľ. Tiež som ho nechala, aby sa ma dotýkal hore aj dole.” Pani Cohenová: “Áno? A potom ….?” Pani Murphyová: “No, a pretože nepoznáme žiadne židovské piesne, tak sme si poriadne zasexovali.”
