Gynekológ prezerá pacientku. Potom dlho mlčí, až kým ho pacientka vyzve, aby povedal diagnózu. Gynekológ: „Pochopte. Mne sa to veľmi ťažko hovorí.“ Pacientka: „Ale ja to musím vedieť.“ Gynekológ: „Viete, vy máte … nie, nedokážem to.“ Pacientka: „Preboha, prosím povedzte mi to!“ Gynekológ: „No dobre, máte tracho…trichona…chomoani… no proste, hovoril som, že to nedokážem povedať!“
Ochorela Slovenská plavkyňa a tak na majstrovstvá sveta poslali jednu staršiu ženskú, ktorá sa im dobrovoľne prihlásila. Keď vyhrala všetky plavecké preteky, tak sa jej neveriacky pýtali, ako je to možné, že v jej veku a taký úspech? A ona: “Viete moji milí, robila som prostitútku v Benátkach a tam nás policajti naháňali na motorových člnoch!”
Do CIA prijímajú nových agentov. Uchádzači musia prejsť náročnými fyzickými a psychickými testami. Keď ostanú len dvaja chlapi, riaditeľ agentúry sa rozhodne, že musia podstúpiť ešte náročnejší test lojality voči svojmu zamestnávateľovi. Dá každému pištoľ a hovorí: “Vedľa v miestnosti je vaša svokra. Bežte a zastreľte ju!” Prvý chlapík vezme búchačku, zmizne v miestnosti a po piatich minútach vyjde, hlavu v dlaniach, vyčerpaný výraz a vraví: “Nie, to nejde, nemôžem to urobiť!” Druhý chlapík zmizne v druhej miestnosti. Chvíľku je ticho, ozve sa niekoľko výstrelov, potom také tupé drevené zvuky a ženské jačanie. Po chvíľke vyjde maník von celý od krvi a vraví: “V tej búchačke boli slepé náboje, tak som ju musel umlátiť stoličkou.”
Muž bol pozvaný k svojim starým priateľom na večeru. Urobilo na neho veľký dojem, ako starý pán, kedykoľvek sa obrátil na manželku, oslovoval ju: miláčik, zlatko, zlatíčko, moja láska, a podobne. Pár žil v spoločnom manželstve viac ako 50 rokov. Keď manželka odišla z jedálne, muž sa naklonil k hostiteľovi a povedal: “Myslím si, že je krásne, že po všetkých tých rokoch stále oslovuješ svoju ženu tými zamilovanými menami.” Hostiteľ zvesil hlavu: “Musím ti povedať pravdu, jej meno mi nejako vykĺzlo z pamäti už pred 10 rokmi a na smrť sa bojím spýtať tej starej, namosúrenej a neustále nahnevanej baby, ako sa volá.“
Bol deň trhov. Dedinčan priviedol na trhovisko koňa na predaj. Niekoľkokrát už začal zjednávať o cenu s kupcami, keď tu náhle pribehol malý chlapec a vrhol sa ku koňovi. “Nepredávaj ho, ocko, prosím ťa, nepredaj ho! Je to náš najlepší kôň, prečo musíš predať práve jeho? Vieš, že na ranči dostal prvú cenu, nepredaj ho, ja ho mám rád! “Chlapec plače a plače, ale práve v tej chvíli pristúpi kupec, ponúkne slušnú cenu a koňa si odvedie. Je opäť deň trhov. Dedinčan pozrie z okna a vidí kupca, ktorý vedie koňa a kráča priamo k ich domčeku. “Čo je raz predané, to platil” kričí dedinčan. “To ste si mal rozmyslieť skôr” “Ale prosím vás” hovorí kupec, “Ja vám predsa nejdem vracať koňa, to ja tiež viem, že už je teraz môj. Ja vás idem len poprosiť, či by ste mi na dnes nemohol požičať vášho syna! “
Príde Ježiš do krčmy a posadí sa. Čašník ho upozorní: “Tu si nesadajte, lebo tu sedia štamgasti. Vyhodia vás!” Ježiš nereaguje. Ku stolu prídu slepý, hluchý a cigán. Napodiv ho nechajú sedieť medzi sebou. Ježiš: “Za to, že ste ma nevyhodili sa vám odvďačím!” Dotkne sa slepého, slepý vyskočí … “Ja vidím!” Dotkne sa hluchého, hluchý vyskočí … “Ja počujem!” Otočí sa k Cigánovi a ten na neho: “Na mňa nesiahaj, ja mám invalidný dôchodok!”
Sedí v reštaurácii dáma po staršieho veku, na tanieri voňajúce rezne ,dáma však nezačne jesť , stále nad niečím rozmýšľa . U susedného stola pozoruje onú dámu pán a po chvíli sa k nej obráti a zdvorilo sa pýta: “Prepáčte, vidím, že máte nejaké ťažkosti. Môžem vám nejako pomôcť?” Dáma sa trochu zarazí a rozpačito vykoktá: “Viete, zabudla som si doma umelý chrup …” “Nič ľahšieho,” hovorí pán, “s tým vám môžem veľmi ľahko pomôcť .” Siahne do kufríku a podá dáme potrebný predmet. “Príliš veľký …” “Tak snáď tento?” navrhne sused a podá ďalší chrup. “Príliš malý,” hovorí po chvíli dáma a vracia onú vec pánovi. “A čo tento?” podáva pán tretí chrup. Dáma okúsi, usmeje sa a dá sa do jedla. Keď doje, obráti sa k láskavému susedovi s ľúbezným úsmevom: “Ani neviem, ako vám mám poďakovať. Veľmi ste mi pomohol. Vy ste určite významný zubný lekár, špecialista, že?” “Kdeže pani,” vraví ten láskavý pán, “ja som celkom obyčajný hrobár …”
