“Nech som zdravý, alebo chorý, raz za mesiac idem k doktorovi. Veď doktor tiež chce žiť. On mi predpíše lieky a ja idem do lekárne, kde si ich kúpim. Veď aj lekárnik chce žiť. Potom idem domov a všetky lieky vyhodím. “” A prečo? “” Pretože aj ja chcem žiť. “
“Tu Houston, hláste sa.” Kozmická loď mlčí. “Tu Houston, opakujem, hláste sa.” Opäť ticho. “Tu Houston, čo je s vami? Opakujem znova, hláste sa. “Na druhom konci to zaprská:” Tu Challenger 3000, už sa hlásim najmenej pol hodiny, už si z toho necítim ruku, čo sa deje? “
Kovboj Woody má pletky s indiánskym dievčaťom a tak sa stane, že sa musia vziať. Po nejakom čase, keď je indiánske dievča v pokročilom štádiu tehotenstva, sa odoberú k šamanovi a ten im vešti: “Ty mať päť potomkov na jeden šup!”
Woody sa síce vyľaká, ale hovorí si, že šaman je predsa len starší dedko a občas sa môže aj zmýliť . Ide preto ešte za indiánskou pôrodnou babou, ale tá ho nijako neupokojí : “Woody! V lone tvojej indiánskej manželky počujem tĺcť päť srdiečok!” Nuž čo – nejako bolo, nejako bude … povedal si Woody. Keď sa priblížil čas pôrodu, odviedol svoju indiánsku manželku do indiánskej pôrodnej miestnosti. Kým indiánska pôrodná starena zaisťovala finále pôrodu, Woody so svojou puškou strážil pred vchodom. Zrazu sa ozve ženin krik a detský plač a indiánska pôrodná baba hlási: “Woody! Si otec! Poď sa pozrieť na tú krásu!” Woody nelení, vbehne do indiánskej pôrodnej miestnosti a v tom sa ozve: BUM! BUM! BUM! BUM! “Som otec! Mám syna!”
Príde babka do pohrebnej služby za chlapíkom a vraví :”Chcela by som na hrob nápis : “Narodila sa ako panna, žila ako panna ,zomrela ako panna.” Chlapík hovorí babke :” Babka to je dlhá veta,veľa roboty, to bude veľmi dráhe, čo keby sme to skrátili,vyznám by však ostal nezmenený?” Babka:”A to by sa dalo,vedeli by ste to?” Chlapík:”Áno,samozrejme,že dalo jednoducho napíšeme : ” Vraciame nepoužité ”
Príde starý Ferkobáči k doktorovi a sťažuje sa -Doktor, keď sa so svojou ženou po milujem, akonáhle skončím, ozve sa mi v ušiach neskutočný piskot… -No, to je zvláštne, – čuduje sa doktor, – skúste sa pomilovať s milenkou! -To je úplne jedno, doktorko, akonáhle skončím mám plné uši desného piskotu!
-Ujko, – zamyslí sa doktor, – a koľkože vy máte vlastne rokov? -Osemdesiatpäť. -Osemdesiatpäť? Ujko, a čo by ste chceli vo vašom veku po súloži počuť? Vari len nie potlesk?!
Traja koktaví uzavrú stávku: Ak sa niektorému z nich podarí pýtať si v bare cigarety bez zakoktania, cely večer mu budú ďalší dvaja platiť.Idu do baru, pýta si prvý: Ma-ma-ma-ma-marsky.Keďže sa nepodarilo, ide druhy.
– Pe-pe-pe-petry. Zase nič, ide tretí. – LM! – víťazoslávne sa usmieva. Barmanka sa ho pýta: – Dlhé alebo krátke?- Ty p-p-p**a!!!
Nedávno mi bola diagnostikovaná nasledujúca choroba – VPDSP. Vekom Podmienený Deficit Sústredenia Pozornosti. Prejavuje sa napríklad takto:
Rozhodnem sa poliať záhradu.Keď idem k hadici visiacej na stene garáže, všimnem si, že aj auto potrebuje opláchnuť.Idem si pre kľúč od auta, aby som ho postavil na priestor pred garážou. Pritom uvidím na stolíku v predsieni neotvorenú poštu.Asi bude rozumné sa pozrieť, či tam nie sú nejaké zloženky na zaplatenie. Položím kľúče od auta na stolík a začnem triediť poštu.Pritom vidím kopu reklamných letákov a idem ich hodiť do odpadkového koša v kuchyni. Vidím, že je plný, takže letáky položím na linku a idem vyhodiť odpadky z koša do kontajnera na ulici. Pritom si uvedomím, že vedľa kontajnera je schránka na poštu, takže by bolo dobré hneď vhodiť do schránky i ten list, čo som večer napísal.Idem pre list do izby.Na stole pri liste stojí hrnček s kávou, ktorú som pred chvíľou pil. Vezmem ho do ruky a cítim, že káva už vychladla.Nevadí, uvarím si nový hrnček kávy. Vezmem hrnček a idem do kuchyne.Cestou vidím, že kytica vo váze začína vädnúť. Položím hrnček na parapet, chcem vziať vázu a napustiť do nej čerstvú vodu.Pritom uvidím na parapete svoje okuliare , ktoré som hľadal ráno. Musím si ich dať na svoj pracovný stôl, aby som o nich vedel.Ale najskôr predsa len dolejem vodu do vázy. Položím okuliare, vezmem vázu do ruky a vidím, že za vázou leží diaľkové ovládanie od televízora. Preboha, zase ho budeme večer hľadať.Musím ovládač položiť k televízoru v obývačke. No, ale to počká, najprv je predsa nutné doliať vodu do vázy.Idem do kuchyne a napustím vodu do vázy. Pritom mi vyšplechne na kuchynskú linku. A trochu i na podlahu.Idem do kúpeľne pre handru, aby som to utrel. Potom sa vraciam do predsiene a premietam, čo som chcel urobiť. Večer: záhrada nie je poliata, auto nie je umyté (a nemôžem k nemu nájsť kľúče), na okne je hrnček so studenou kávou, kvety vo váze sú už úplne zvädnuté, list nie je vhodený do schránky(a tiež ho nemôžem nájsť), stratili sa mi okuliare a televízor musíme ovládať ručne, ovládač je bohvie kde. Divím sa, že nič nie je hotové, aj keď som sa celý deň nezastavil a som dočista uťahaný.
Na jednej oslave sa rozprávajú rôzne príbehy zo života. Na šór prišla babka Slovenská Maďarka a hovorí:”Minule ja navariť piroh a čakať môj muž z robota. Byť už šesť aj tri fertale a Pištinko nikde.
Ja zapnúť televízor, pozerať film a čakalny. Večer o deväť hodín ja ľahnúť posteľ nervózny a už skoro zaspávať,keď počuť krok. Preto zavolať tma: “Pištík, piroh sú v rúra, ty papaj pekne a choď k mamka bubalny…” Ale Pištinko nejesť piroh a hneď posteľ ku mňa. Začala vrúcna bozkať… viete… a pomilovať ma raz,potom pekný dva a dokonca aj tri razoš… Mne to akosi nezdať, bo Pištík taká vec robiť len raz… A fertig!Ja preto zapáliť svetlo, začudovalny pozerať… A to lupič na môj p*č!
