Príde decentne oblečený chlapík v sprievode statných chlapov na psychiatriu, že sa potrebuje rozprávať s primárom. Primár ho usadí a pýta sa: “Tak, pane, čo vás trápi?”
“Viete pane, ja som Napoleon. Som cisár, môžem si dovoliť všetko, kto sa mi nepáči, toho dám sledovať. Keď niekto o mne niečo škaredé napíše, zruším mu noviny. Kto sa mi páči, tomu podarujem pozemky a funkcie. Keď sa to niekomu nepáči, obviním ho, že pred mojím nástupom do funkcie kradol on. Prostí ľudia si o mne myslia len to najlepšie a všemožne ma podporujú.”
“No dobre, a prečo ste teda za mnou prišli?”
“Viete, nejde ani tak o mňa, ale o moju ženu. O cisárovnú Jozefínu. Ona si stále o sebe myslí, že je nejaká Svetlana Ficová
Zobudí sa ráno zrelá žena, povystiera sa, vstane rozospatá z postele, poberie sa pomaly k zrkadlu, dlho, dlho sa pozerá, vytáča sa, vystavuje sa spredu, zboku, zozadu, hodnotí sa ...
Potom pozrie na spiaceho manžela a škodoradostne si odpľuje:
"Tak ti treba, ty smrad !"
2 policajti počas obchôdzky vidia chlapa,ktorý dojí kravu pri jazere a krava popritom pije z jazera vodu a hovoria si: ,,pozri, tá krava premieňa vodu na mlieko, musíme ju kúpiť". Tak sa aj stalo a išli k jazeru dojiť. Keďže krava nechcela piť, tak jej jeden policajt ponoril hlavu do vody. Medzitým druhý policajt začal dojit ale nešlo mu to, tak prvý ponoril hlavu krave hlbšie do vody. Stále nič tak stále ponáral hlbšie a hlbšie a keď to tá krava už nevydržala tak sa posrala... Ten čo dojil, tak hovorí tomu čo ponáral: ,, povol, už nasáva bahno!!!"
Manželka sa v noci prebudila a zistila, že muž nie je vedľa nej v posteli.Obliekla sa a zišla dolu po schodoch. Muž sedel v kuchyni pri stole so šálkou kávy. Zdal sa byť v hlbokej depresii, len zízal do steny. Odchlipol si z kávy a vtom žena zbadala, ako si utiera slzu z oka. – Čo sa deje, miláčik? Prečo si tu dolu v túto nočnú hodinu? – Pamätáš sa, keď sme mali pred 20 rokmi rande a ty si mala len 16? – Áno, pamätám sa. – A pamätáš sa, ako nás tvoj otec prichytil pri milovaní na zadnom sedadle môjho auta? – Áno, pamätám. – A spomínaš si, ako mi vypálil a povedal: “Buď si vezmeš moju dcéru alebo stráviš najbližších 20 rokov v base!”? – Áno, spomínam. Muž si utrel ďalšiu slzu spod oka a vzdychol: – Vieš… dnes by ma pustili..
