Vážená slovenská vláda,mám na dnešnú dobu veľmi dobrý mesačný plat 500 EURO čistého. Napriek tomu Vás žiadam o pridanie 292 EURO mesačne, aj keď podľa Vás je tento plat postačujúci. Môj plat by po zvýšení predstavoval 792 EURO, čo je stále menej ako majú napríklad v Grécku. Svoju žiadosť odôvodňujem takto: Mám dve deti a ženu, ktorá je s nimi v domácnosti. Bývame v jaskyni, nájom neplatíme. Mydlo a pracie prostriedky nekupujeme a pretože sa umývame v potoku, neplatíme ani za vodu. Za elektrinu a plyn tiež neplatíme, pretože žiadne spotrebiče nevlastníme. Odevy a obuv taktiež nekupujeme, pretože ich zhotovujeme z kožiek lesnej zveri. Do práce chodím pešo, teda peniaze nepotrebujem ani na MHD. Na dovolenku ani na víkendy nikam nechodíme, do kina a do divadiel už vôbec nie. Náš rozpočet vyzerá takto: Raňajky: 2 rožky a voda z potoka – 0,20 EURO Desiata: 2 rožky a voda z potoka – 0,20 EURO Obed: polievka a guláš z bufetu – 3,00 EURO Olovrant: 2 rožky a voda z potoka – 0,20 EURO Večera: polievka a guláš z bufetu – 3,00 EURO; 1 osoba na deň: 6,60 EURO, 4 osoby na deň (otec, matka a 2 deti): 4 x 6,60 = 26,40 EURO, Na 1 mesiac: 30 x 26,40 EURO = 792 EURO. Váš úctivý občan a pravidelný volič. Odpoveď vlády: Na večeru sa netreba prepchávať, stačia Vám 2 rožky a voda z potoka, veď guláš je ťažký na žalúdok. Potom Vás to bude stáť iba 456 EURO a ešte Vám 44 EURO zostane. Takže ešte stále je Vám z čoho zvýšiť daň a my poslanci si môžeme zvýšiť platy … S pozdravom váš parlament
Hovorí Jano Mišovi:
Včera sme traja kamaráti zavolali k nám na internát jedno dievča. No, čo ti poviem, vypili sme si šampanského, potom piva, potom sme si dobre zasexovali. Potom jeden z nás išiel ešte kúpiť vodku a koňak. Vypili sme si, zase sme si zasexovali...
Chudák dievča!, vraví Mišo.
Aké dievča?
No tá, čo ste si ju zavolali na izbu.
Jaj tá...tá neprišla...
Konečne kráčame správnym smerom …. Zemiaky sú drahšie ako banány. Z údajne zdravého rybacieho mäsa, vytečie polovica vody. Mäsové výrobky neobsahujú mäso. V akciovom letáku hypermarketu je 30 inzerátov na požičanie peňazí. Jogurt obsahuje 45% mlieka. Bravčové rebrá sú drahšie ako bravčové stehno. Aj behom reči s kamarátom telefonujeme. Čím viac vecí máme, tým viac túžime po ďalších. Mobil má toľko funkcii, že sa nimi chválime priateľom, ale pre život sú nevyužiteľné. Slivky dovážame z Argentíny, maliny zo Španielska, cesnak a cibuľu z Peru …. Štátny sviatok je dôvodom opiť sa, ale prečo je ten deň sviatkom, to 90% ľudí nevie. Plačeme pri pohľade na opustené psy, ale opustení ľudia nás nezaujímajú. Slovo ďakujem nahradilo „čo za to“. Maslová buchta má záruku 12 mesiacov. Kilo sušeného slepačieho hovna je drahšie, než kilo kuracích stehien. V meste máme 200 pizzerii, ale „vepřo-knedlo“ si nedáme nikde. Návšteva kultúrnych pamiatok vyjde rodinu na 100 Eur. Polovica rodičov nemá peniaze na to,aby svoje deti poslali na lyžiarsky kurz. Doma denne gruntujeme, ale odpadky hádžeme mimo popolnice. Na televízii večer prepíname aj 25 programov, ale nájdeme len varenie celebrít, reality show, alebo reklamy. Svojim blízkym pošleme aj tridsať stupídnych esemesiek, ale ani raz sa neopýtame ako sa majú. Pod pojmom „kultúra“ sa nám vybaví návšteva multi kina. Zaobstarávame si na splátky nadupané autá, aj keď len raz do týždňa ideme do hypermarketu a raz mesačne navštíviť svojich rodičov v dome dôchodcov. Najpredávanejšie knihy sú kuchárky každého, kto sa objavil v smotánke, životopisy pseudo hviezd a horoskopy. Existuje 30 časopisov pre ženy, ale ani jeden pre normálne ženy. Najčítanejší článok na nete v rubrike kultúra, bol ten, ako si Hanychová žehlila nohavice na tele naparovacou žehličkou a opálila si frndu.Štát daruje cirkví miliardy, ale do kostola sa cez deň nedostaneme a keď áno, tak len za vstupné. Kam teda kráčame?? Ja už to viem: „Do prdele!!“
Do fabriky přijali skupinu Vietnamců a mistr je provádí po halách a povídá : To je lis. Vietnamci si píšou :to je lis. A takhle projdou celou fabriku až do šaten. Tam mistr povídá: a to jsou sprchy. Odtáhne závěs a tam souloží svářeč s vietnamkou. Mistr povídá :on jede na kole. Najednou vyskočí Vietnamec a svářeče seřeže a povídá : To je moje kolo
Traja páni na vedeckej konferencii Traja starší páni boli na vedeckej konferencii ubytovaní na sedemdesiatom poschodí mrakodrapu. Po celom dni strávenom na prednáškach sympózia ich zdrvila správa, že v hoteli nefunguje výťah. Prvý hovorí: – Čo sa dá robiť, páni. Musíme ísť pešo a aby nám to pekne ubehlo, navrhujem, aby sme našu pozornosť cestou upriamili na niečo príjemné. Tak napríklad, ja by som mohol začať rozprávať vtipy, ty začneš na dvadsiatom piatom poschodí spievať a ty začneš na päťdesiatom poschodí rozprávať smutné príbehy. Tak teda vyrazili a prvý rozprával vtipy. Cesta príjemne ubiehala a keď druhý na päťdesiatom poschodí dospieval, tretí sa nadýchol a vraví: – Začnem svojím najsmutnejším príbehom. Kľúče od izby som nechal v aute…
