Príde decentne oblečený chlapík v sprievode statných chlapov na psychiatriu, že sa potrebuje rozprávať s primárom. Primár ho usadí a pýta sa: “Tak, pane, čo vás trápi?”
“Viete pane, ja som Napoleon. Som cisár, môžem si dovoliť všetko, kto sa mi nepáči, toho dám sledovať. Keď niekto o mne niečo škaredé napíše, zruším mu noviny. Kto sa mi páči, tomu podarujem pozemky a funkcie. Keď sa to niekomu nepáči, obviním ho, že pred mojím nástupom do funkcie kradol on. Prostí ľudia si o mne myslia len to najlepšie a všemožne ma podporujú.”
“No dobre, a prečo ste teda za mnou prišli?”
“Viete, nejde ani tak o mňa, ale o moju ženu. O cisárovnú Jozefínu. Ona si stále o sebe myslí, že je nejaká Svetlana Ficová