Príde kačica do krčmy a pýta sa barmana:
-Máš chleba?
-Nemám.
-Máš chleba?
-NEMÁM!!!
-Máš chleba?
-Ale nemám, ako ti to už mám vysvetliť?
-Máš chleba?
-Sakra, keď ti raz hovorím že nemám tak nemám!
-Máš chleba?
-Počúvaj ty drzaňa. Ešte raz sa ma opýtaš, či mám chleba, tak ti priklincujem tvoj drzý zobák o tento pult.
-Máš klinec?
-Nemám, prečo?
-Máš chleba?
Idu policajti po parku a vidza jak na žemi leží muž na bruchu a podvihuje zadek.
Policajt še pýta chlopa: co to robíce chlope?
Chlop hutori: súložim...
Policajt še kukne lepši a hutori:
A dze mace ženu?
Chlop odpoví:
Urobila, še skorej, ta odišla domu!
Zo života
A= ONA
B=ON
A:”Čo si dáš na večeru?”
B: “Mne je to celkom jedno, čo uvaríš, to zjem.”
A: “S tým už prestaň, snáď vieš, na čo máš chuť, nie?”
B: “No chuť…Tak by som si dal biftek na zelenom korení a opečené zemiaky s fazuľkou…”
A: “Počúvaj, ja tu nemám čas na sprostosti, zatiaľ čo Ty si prišiel z roboty až o siedmej večer.Ja som si už stihla s deťmi napísať úlohy, upratať a vyprať prádlo.Tak povedz, čo si dáš na večeru.“
B: “No veď som Ti to povedal, ja mám chuť na biftek na zelenom korení a..”
A: „Počúvaj ma, ja na to fakt nemám náladu, nemôžeš niekedy povedať niečo normálne?”
B: “No dobre, tak by som mal teda chuť na zemiakové placky.”
A: “O pol ôsmej večer? Ty si sa určite zbláznil. Aj tak nemáme zemiaky. Keby si prišiel domov skôr, mohol si ich kúpiť.“
B: “Ja by som ich kľudne kúpil i o siedmej hodine, veď hypermarket je otvorený, stačilo aby si mi to povedala.”
A: „Prečo by si ich kupoval Ty, veď zemiaky vždy kupujem ja, odjakživa. Naviac sme ich mali včera, tak ich predsa nebudeme jesť každý deň.”
B: “No ja iba, že si sa pýtala na čo mám..”
A: „Nechaj už to prosím Ťa, si s tým..že som sa pýtala..už trápny.. Naposledy sa Ťa pýtam, čo si dáš na večeru.”
B: “A z čoho si môžem vybrať?”
A: “No to si celý Ty. Ja sa Ťa opýtam a Ty mi odpovieš otázkou.”
B: “No…tak teda, čo tak tousty..”
A: “Ty by si bol schopný mi zožrať toustový chlieb, keď vieš, že je jediný po ktorom nemám zápchu?? Na večeru Ti urobím buď špagety alebo Ti zohrejem nejakú omáčku a mäso z mrazničky. Konečne sa rozhodni.”
B: “Tak by som si …asi..dal..,no hoci aj tú omáčku, tu som už dlho nemal.”
A: “Omáčku, áno? A prečo si nedáš špagety?”
B: “Dobre, urob mi špagety.”
A: “Konečne z Teba niečo dostanem. Chceš na tie špagety syr?”
B: “Veď vieš, že si ho na špagety už roky nedávam”.
A: “No to je zvláštne, ja sa dnes extra ženiem do obchodu pre syr na Tvoje špagety a Ty mi nakoniec povieš že si ho už na špagety nedávaš. To by ma zaujímalo, ako dlho.”
B: “Už 10 rokov miláčik, to som Ťa ešte nepoznal, keď som si naposledy dal syr na špagety.
A:”Takže ja Ti teraz o 8 hodine večer mám urobiť špagety. Ja ich teda jesť nebudem, deti tiež nie, takže ich budeš jesť sám. A pritom si si kľudne mohol dať tú omáčku z mrazničky.”
B: „To mohol, kľudne, prečo nie – tak mi ju daj.”
A: “No vidíš, keby si to bol povedal hneď, nemuseli sme tu pol hodiny šaškovať a ja som z Teba nemusela ťahať čo si dáš!”
A: “Tak tu máš svoju omáčku a mäso. To som teda zvedavá, čo budem teraz robiť s tým syrom.”
