Jedno zo základných procesných pravidiel, ktoré učia na amerických univerzitách budúcich právnikov znie: Nikdy neklaďte otázku, o ktorej neviete ako bude na ňu svedok odpovedať! Na súde, v južanskom malomeste, predvolal štátny žalobca svedkyňu – staršiu pani svedčiť… Obrátil sa na ňu: “Pani Jonesová,poznáte ma?” Ona odpovedala: “Nuž, áno, poznám vás pán Williams. Poznám vás od detských čias, boli ste pre mňa veľkým sklamaním. Klamete, podvádzate vašu ženu, manipulujete ľudí a rozprávate o nich za chrbtom. Považujete sa za štramáka, hoci v skutočnosti nemáte ani toľko rozumu, aby ste pochopili, že nie ste viac, ako drobný byrokrat. Áno, poznám vás.” Právnik úplne skamenel. V rýchlosti nevedel čo má urobiť, tak ukázal prstom na obhajcu a spýtal sa: “Pani Jonesová,poznáte obhajcu?” Ona opäť odpovedala: “No áno, poznám aj pána Bradleyho, od jeho mladých čias. Je to bigotný lenivec a má problém s alkoholom. Nedokáže si s nikým vybudovať normálny vzťah, jeho právnická kancelária je jedna z najhorších v celom štáte.To ani nehovorím o tom, že podviedol svoju manželku s tromi rôznymi ženami. Jedna z nich bola vaša manželka. Áno,poznám ho.” Obhajca takmer zomrel. Sudca požiadal oboch právnikov, aby pristúpili k nemu a veľmi tichým hlasom im povedal: Ak sa jej ktorýkoľvek z vás, idiotov, opýta, či svedkyňa pozná mňa, pošlem vás oboch na elektrické kreslo!!!!
Při teoretickém cvičení ve vojenské strategii se ptá seržant vojína Nováka: "Vojíne, co byste udělal, kdybyste viděl, jak se k vám řítí přes bitevní pole sto nepřátelských vojáků?"
"Postřílel bych je svým samopalem."
"A kdyby se na vás z levého křídla vyřítilo tři sta nepřátelských vojáků?"
"Postřílel bych je svým samopalem."
"Dobře, a když na vás z pravého křídla poběží pět set nepřátel?"
"Postřílím je svým samopalem."
"Nováku, odpovězte mi na jednu drobnost. Kde vezmete všechnu tu munici?"
"Tam, kde vy berete všechny ty nepřátelské vojáky."
Rusnák v Prahe vystúpi na Hlavnom nádraží a namieri si to do mesta.Tam ho skoro prejde električka. Nahnevaný si to namieri späť na nádraží a tam nájde sprievodcu, ako si opretý o stĺp v kľude pobafkáva. Hneď mu jednu vrazí. Sprievodca na na to:
- Pane co to deláte?
- K***a, ty sobi tu kuriš a vlaky ti bihavuť po misti !
Pán sa prechádza po obchode s drobnými zvieratami a zrazu si všimne papagája, ktorý nemá žiadne nohy a napriek tomu sedí na bidielku. Pán sa nahlas pýta: „Čo sa stalo tomu papagájovi?“ Papagáj:“ Ja už som sa tak narodil, takže som papagáj – mrzák.“ Pán: „Čože? Tie vieš hovoriť a dokonca aj odpovedať na otázky?“ Papagáj: „Jasne. Ja som veľmi inteligentný papagáj.“ Pán: „Aha. Tak mi vysvetli toto: ako sa, prosím ťa, udržíš na bidielku, keď nemáš nohy? Papagáj: „Je to síce dosť trápne, ale keď to chcete vedieť: obtočím pevne svojho pipika okolo bidielka a tak sa udržím. Našťastie to vďaka periu nie je vidieť.“ Nadšený pán si papagája kúpi. Týždne ubiehajú a papagáj je senzačný. Má veľký zmysel pre humor, je sympatický, o všetkom sa dokáže rozprávať – pán v ňom jednoducho našiel skvelého spoločníka. Jedného dňa sa pán vráti z práce a papagáj hovorí: „psssssst“ a naznačuje krídlom, aby šiel pán k nemu. Keď sa tak stane, papagáj spustí: „Neviem, ako by som vám to povedal, ale týka sa to vašej ženy a poštára.“ Pán: „Mojej ženy a poštára?“ Papagáj: „No áno ,keď dnes poštár priniesol poštu, vaša žena mu otvorila len v nočnej košieľke a vášnivo ho pobozkala.“ Pán: „ČOŽE? A čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Poštár vošiel do bytu, vyhrnul jej košieľku a začal ju láskať po celom tele.” Pán: „Bože! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Potom si poštár kľakol a začal ju bozkávať po celom tele. Začal pri prsiach a pomaly pokračoval smerom nadol.“ Pán: “Ďalej! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: , ďalej, to keby som vedel. Postavil sa mi pipík a ja som spadol z bidielka.“
