Silně nepříjemná dáma si vybírá ponožky, stále se nemůže rozhodnout, stále prohání prodavačku:
"...nene, tyhle taky ne, já chtěla něco mezi silnou a slabou!!!"
"No tohle už vůbec ne, já chtěla něco mezi modrou a černou...!!!"
Prodavačce povolí nervy:
"Víte co, tak mi polibte něco mezi lopatkama a kotníkama!"
Jedného dňa si ide Jožko vyzdvihnúť svoju babu Anču na rande. Keď príde k nej domov, otvorí jej otec a pozve ho ďalej. “Anča ešte nie je hotová, tak sa posaď, chlapče.” vyzve ho. Jožko si sadne a otec sa pýta, čo majú dnes v pláne. Jožko zdvorilo odpovie, že asi zájdu niekam do cukrárne a potom do kina. Tatko na to: “A prečo si vy dvaja nejdete niekam „zaprcať“? Počul som, že to dnes robia všetci mladí.” Jožko len tak neveriacky pozerá a potom otca požiada, aby to zopakoval. “Ale pokojne,” hovorí tatko, “naša Anča predsa „prca“ strašne rada. Keby sme ju nechali, „prcala“ by celú noc.” Jožkovi pomaly vyliezajú oči z jamky. Za pár minút zíde Anča dole a hlási, že môžu vyraziť. Asi za dvadsať minút na to vbehne Anča späť domov, tresne dverami a reve na otca: “Sakra oco, hovorí sa trsať!”
Príde kačica do krčmy a pýta sa barmana:
-Máš chleba?
-Nemám.
-Máš chleba?
-NEMÁM!!!
-Máš chleba?
-Ale nemám, ako ti to už mám vysvetliť?
-Máš chleba?
-Sakra, keď ti raz hovorím že nemám tak nemám!
-Máš chleba?
-Počúvaj ty drzaňa. Ešte raz sa ma opýtaš, či mám chleba, tak ti priklincujem tvoj drzý zobák o tento pult.
-Máš klinec?
-Nemám, prečo?
-Máš chleba?