Jedného dňa si ide Jožko vyzdvihnúť svoju babu Anču na rande. Keď príde k nej domov, otvorí jej otec a pozve ho ďalej. “Anča ešte nie je hotová, tak sa posaď, chlapče.” vyzve ho. Jožko si sadne a otec sa pýta, čo majú dnes v pláne. Jožko zdvorilo odpovie, že asi zájdu niekam do cukrárne a potom do kina. Tatko na to: “A prečo si vy dvaja nejdete niekam „zaprcať“? Počul som, že to dnes robia všetci mladí.” Jožko len tak neveriacky pozerá a potom otca požiada, aby to zopakoval. “Ale pokojne,” hovorí tatko, “naša Anča predsa „prca“ strašne rada. Keby sme ju nechali, „prcala“ by celú noc.” Jožkovi pomaly vyliezajú oči z jamky. Za pár minút zíde Anča dole a hlási, že môžu vyraziť. Asi za dvadsať minút na to vbehne Anča späť domov, tresne dverami a reve na otca: “Sakra oco, hovorí sa trsať!”