Tesne pred vianocami príde Dežo za susedom, ktorý pracuje v zámočníckej dielni.
- Sused, potrebujem urobiť pre deti stojan na vianočný stromček.
- Dežo, mal si prísť skôr, teraz nemám čas.
A Dežo hovorí:
- Nevadí, môže byť aj po vianociach, len nech je dobre ťažký.
Rodina sedí pri stole a obeduje. Malý synček sa opýta:
"Oco, môžem sa opýtať jednu osobnú otázku?"
"Samozrejme, synku."
"Oco, koľko druhov pŕs existuje?"
Otec bol trošku prekvapený, ale rýchlo sa spamätal.
"Synku, sú tri druhy pŕs. Prsia mladej ženy sú ako melóny. Okrúhle a pevné. Prsia ženy v strednom veku sú ako hruška stále pekné, ale trošku ovisnuté. A prsia starej dámy sú ako cibuľa."
"Cibuľa?"
"Áno, vženú ti slzy do očí!"
Takýto výklad totálne rozzúri manželku a dcéru, ktoré tiež sedia pri stole. Dcéra sa opýta:
"Mami, môžem sa opýtať niečo osobné?"
"Samozrejme, zlatko!"
"Mami, koľko druhov penisov existuje?"
Matka je prekvapená, ale potom sa usmeje, pozrie na manžela a hovorí:
"No, zlatko, zhodou okolností sú tiež tri. Penis mladého muža je ako dub - silný a tvrdý. Penis muža v strednom veku je ako breza - ohybný, ale spoľahlivý. A penis starého muža je ako vianočný stromček."
"Vianočný stromček, mami?"
"Áno, vysušený a gule sú iba na ozdobu!"
Predajňa kníh vo veľkom meste vypíše konkurz na podomových predajcov. Do konkurzu sa prihlási aj jeden koktavý. Povedia mu, že vzhľadom na jeho handicap nemajú oňho záujem. Presvedćí ich a na skúšku mu dajú predávať Biblie. Po dvoch dňoch sa vráti a zistia, že predal 30 Biblií. Spýtajú sa ho ako je to možné, že predal za dva dni 30 Biblií, keď na predajni predajú mesačne maximálne dva kusy. On odpovedá:
"Veľmi jednoducho: zaklopal ssoomm nnna ddddvere a sppýýttal ssom ssa iiiich kukukupiiitttee bbibbbiliu aaaallebbo vvám jju pppreccííttaam?
Švekra hutori nevesce: „Treba nam vymal’ovac dom, farbu mame, chybuje nam ale štetka.”
Nevesta pridze ku švekoroj, odštrihne mu bradu a vymal’uje dom.
Spokojna švekra stupňuje naroky: „Aj oblačky by bulo treba vymal’ovac, farbu mame, ale štetec ne.”
Nevesta še zaš vynajdze, odštrihne švekoroj fajuzy a vymal’uje aj oblačky.
Večar še syn vraca z roboty domu a najdze šedzec otca na strome.
S počudovaním še pyta, co tam robí. „Ženy scu pečic palačinky,ale nit mi sebe isty ,či mame vajca.
Dzvere še zaviraju , autobus pomali odchadza, a zpoza rohu še k autobusu ruci muž. Ledva lapa po dichu a vriska: "Počekajce ma bo nescihnem do roboti!!!!" Cestujuci še prihovaraju u vodiča naj ho počeka. Autobus napokon zastavi, muž nastupi, dzvirka še zavru a muž hutori: "Kontrola cestovnich listkov prosim."
Pidze za otcom 5-ročny syn a pyta še, čo je politika.
-Jak by som ci to vyšvetlil.,- rozdumuje ocec.
"Popač synu, to je jak u nas doma:
Ja som kapitalizmus, ja zarabiam peneži a nošim jich domu.
Mamka, to je vlada.Tota mi peneži zobere, daco sebe a co ostane ,rozdzeli podľa vlastnoho uvažeňa.
Naša služka, to je robotnicka trieda.Tota robi a my ju placime.
Dzedko, to s odbory. Ten dava pozor, žeby robotnicka trieda nebola vykorisťovana.
Ty sam si ľud. Pre tebe to šicko šicke robime
A tvujj maly braček, tak to je naša spoločna buducnojsc.
Rozumeš tomu?"
Chlapčik še dluho zaduma a potom hutori: "zateľ ište neznam. Necham sebe to cez noc pejsc cez hlavu."
V noci še prebudzi pre zapach, zatože joho maly bracik še pokakal. Zajdze teda do izby rodičoch.Tam špi len matka a neda še zobudzic.Chlapec idze potom do izby služky a tam vidzi otca, jak sebe so služku akurat paradne uživa. Ani jeden sebe malej postavičky nevšimne. Chlapček še smutne otoči a za rohom vidzi dzedka, jak so zaujmom sleduje cez oblak oca so služku.Ani dzedko sebe ho nevšimne.Chlapček še rozplače a idze sebe lehnuc.
Rano še ho ocec pyta: "Ta už znaš, čo je to tota politika?"
Chlapec mu smutne odpoveda:"Už to znam, ale je to kus inšak, jak ši mi to včera vyšvetľoval"
"A jak je to ,vyšvetli mi to prošim ce?"
"No, kapitalizmus zneuživa robotnicku triedu. Odbory še tomu nečinne prižiraju, zatieľ , co vlada tvardo špi. Ľud je šickym ukradnuty a naša spoločna buducnosc leži v sračkoch!"
Zaľúbený mládenec padol na kolená pred dievčaťom svojich snov. Prosí ju o ruku.
"Neexistuje!" odsekne dievča.
"Môj budúci manžel musí zarábať aspoň 50 tisíc."
"Musí vedieť variť, upratovať, všetko opraviť a splniť mi každé prianie."
"No dobre! Ale keď už kľačím, dovoľte mi, aby som sa za toho chudáka pomodlil!!!