Podľa štatistík je manželstvo jednoznačne hlavnou príčinou rozvodu.
Šéf čaká na svojho najlepšieho zamestnanca. No ten mešká. Rozhodne sa počkať ešte chvíľku a potom mu zavolá. Po dlhom vyzváňaní sa v telefóne ozve tichým hlasom. Prosím?
Máš doma otecka?
Janko tichým šepotom odpovedá. Áno.
Môžeš mi ho dať k telefónu?
Nie. odpovedá šeptajúc Janko.
A to už prečo?
Rozpráva sa s policajtmi.-šepká ďalej Janko.
Policajtmi? A mamka je doma?
Áno.
Tak potom mi daj k telefónu mamku.
Nemôžem. šepká Janko
Prečo?
Rozpráva sa z hasičmi.
Hasičmi? A čo robia u vás doma hasiči a policajti?
a v telefóne sa šepotom ozve: hľadajú ma!
Bavia sa dvaja vodiči kamiónov pri povinnej 45-hodinovej prestávke. Rozoberajú život ako ide, problémy v práci, s manželkami, autami a tak, až príde reč na navigácie. Mladý vraví: “Ja mám dve a už niekoľkokrát sa mi stalo, že ma každá na križovatke posielala na inú stranu.” Starší: „Ja mám mapu a neverím ani vlastným očiam.” Mladý: „A to už ako, neveríť vlastným očiam? To sa dá ako?“ Starší: „To máš tak, raz som si naplánoval trasu ku firme a prídem ku podjazdu s výškou 3,6 metra. Vedel som, že s mojimi 4 metrami výšky neprejdem, tak som to na autobusovej zastávke otočil cez cestu späť do protismeru, zastavil, vyberiem mapu a hľadám vhodnú obchádzku. Naraz pozerám, oproti český kamión a vpálil rovno pod ten nízky most, rachot neskutočný, odtrhol strechu kabíny ťahača a zroloval náves. Pribehol ku mne a vraví: „Ty vole, tak to mi řekni, jak jsi tohle to ty mohl projet? Takže niekedy never ani vlastným očiam…“
Dvaja kňazi stáli na okraji cesty, každý držal v ruke kus kartónu. Na jednom bol nápis: „Koniec je už blízko !“ A na druhom: „Obráťte sa, kým nie je neskoro !“ Nápisy držali tak, aby si ich každý okoloidúci vodič mohol prečítať. Vodič prvého auta spomalil, prečítal si nápisy, zasmial sa a zmizol za zákrutou. To isté urobil aj druhý, ten však ešte vykríkol: „Nechajte nás na pokoji, vy náboženskí maniaci !“ a tiež zmizol za zákrutou. Na to bolo počuť spoza zákruty škrípanie bŕzd a veľký rámus. Starší kňaz sa spýtal svojho kolegu:“Nemali by sme zmeniť tie nápisy ?“ Druhý súhlasne prikývol a povedal: „Myslím si, že nápis: – Pozor, zrútený most! – by bol výstižnejší !“
Prvý den
Boh stvoril kravu a povedal:
"Musís íst na pole a po celý den budes vo velkej
horúcave
pracovat, mat mladé a dávat mlieko cloveku. Dám ti na to 60 rokov
zivota."
Krava odpovedala:
"Taký tvrdý zivot je velmi dlhý. Nechaj ma zit len 20
rokov,
zostávajúcich 40 ti vrátím." A Boh súhlasil.
Druhý den
Boh stvoril psa a povedal:
Budes celý den sediet pri dverách domu tvojho pána a stekat na
kazdého,
kdo pôjde okolo. Dám ti na to 20 rokov zivota."
Pes odpovedall:
"Stekat na kazdého dvadsat rokov je velmi tazký údel.Daj mi len10
rokov a
tých zostávajúcich 10 ti vrátím."
A Boh súhlasil.
Tretí den
Boh stvoril opicu a povedal: "Bav cloveka, rob hlúpe veci a
donút ludí smiat sa. Más na to 20 rokov zivota."
Opice bola proti:
" Dvadsat rokov mám zo seba robit blázna? Ani náhodou.
Pes
ti vrátil 10 rokov, ja ti ich vrátim tiez." A Boh súhlasil.
Stvrtý den
Boh stvoril cloveka a povedal: Spi, jedz, zabávaj sa, miluj sa a
uzívaj
si zivota.Nerob nic, len sa bav. Dám ti na to 20 rokov zivota." C
lovek
vykríkol:
"Coze, len 20 rokov? Nie, nie, to nejde. Pozri sa,Boze, urobíme to
takto.
Krava ti vrátila 40 rokov, pes 10 a opica tiez 10rokov. S mojimi 20
je to
spolu 80 rokov.
Súhlasís?"
Boh súhlasil.
Od tej doby clovek prvých dvadsat rokov spí, je,
zabáva sa, miluje sa a uzíva si zivota a o nic sa nestará.
Dalsích
styridsat rokov drie ako vôl, aby uzivil svoju rodinu. Potom desat
rokov
zo seba robí šaška pre pobavenie svojich vnúcat.
A posledných desat rokov je to starý hundros, ktorý
steká po vsetkých ludoch naokolo.
