Ten muž, ktorý pochopí ženy, podľa mňa vie aj drevo zvárať...
Idú dve blondínky po vlaku vojdu do kupé a jedna hovorí: aha kráľ Štefan. Čo ti šibe? Veď ten je už sto rokov mŕtvy. Podydu ďalej. Vojde do toho kupé chlap a hovorí: nazdar Števo sto rokov som ťa nevidel. Blondínka hovorí tak komu tu šibe ty krava.
Sejdou se Čech, Rus a Američan. Američan říká: "Já mám doma krávu a tu když pošimrám na vemínku, tak ona mi podojí: mléko, smetanu, šlehačku, máslo a jiné mléčné výrobky." Rus říká: "Já mám zase doma prase, který když pošimrám dole na bříšku, tak mám hned jitrnice, tlačenku, jelítka a podobné masné výrobky." A Čech říká: "A já mám doma slepici a tu když takhle dole pošimrám, tak ona mi uvaří, vypere a vyžehlí."
98-ročná starká leží na smrteľnej posteli a chce svojmu 99-ročnému smutnému manželovi,
ktorý sedí na posteli pri nej, prezradiť pred smrťou svoje posledné tajomstvo.
"Ján, môj drahý, pred tým, než navždy zatvorím oči, chcela by som ti prezradiť moje posledné tajomstvo.
Choď do stodoly kde pod tretím stĺpom na ľavej strane povaly nájdeš dve škatule a prines ich sem."
Ján ide do stodoly a po piatich minútach sa vráti s dvoma škatuľami v rukách.
V prvej nájde tri vajcia a v druhej 250.000 eur. Oči sa mu zalesknú.
"Povedz mi drahá, čo znamenajú tieto tri vajcia?" "Vieš, Ján, boli sme manželmi 78 rokov a vždy,
keď som nedosiahla orgazmus, položila som do škatule vajíčko." Ján je veľmi spokojný a hrdý,
lebo počas 78 rokov trvajúceho manželstva svoju ženu neuspokojil iba tri razy a potom sa spýta: "A čo znamená tých 250.000 eur?"
Nuž, zakaždým, keď bolo v škatuli dvanásť vajec, išla som ich predať na trh...
V obci Veľká Ida bol cigánsky kráľ a žil tam aj tamojší gróf. Zašiel raz cigánsky kráľ za richtárom sťažovať sa na grófa. Richtár sa ho pýta čo ho doviedlo k nemu a cigáň hovorí, že sa ide sťažovať na pána grófa, že mu chodí za ženou Etelou. Richtár mu odpovedá choď aj ty za pani grófkou. Cigáň odpovedá, že aj on chodí.
"Tak sa potom prečo sťažuješ."
"No preto lebo pán gróf Etelu aj preťahuje."
"Tak aj ty preťahuj pani grófku."
"Veď ju aj preťahujem."
"Tak sa prečo sťažuješ na pána grófa."
"No preto lebo on mne robí cigáňov a ja jemu grófov."
Deti majú v škole tvoriť vety, kde sa objavujú slová „keďže“ a „zrejme“.
Prihlási sa Anička:
„Keďže je vonku zamračené, zrejme bude pršať.“
Ďalšie deti sypú z rukáva podobne geniálne nápady, až sa prihlási Janko:
„Babička ide po dvore a nesie si pod pažou New York Times.“
„Ale, Janko,“ namietne učiteľka, „tam nie je ani, keďže, ani zrejme.“
„… a keďže nevie ani slovo po anglicky, zrejme sa ide vysrať.“