Deti majú v škole tvoriť vety, kde sa objavujú slová „keďže“ a „zrejme“.
Prihlási sa Anička:
„Keďže je vonku zamračené, zrejme bude pršať.“
Ďalšie deti sypú z rukáva podobne geniálne nápady, až sa prihlási Janko:
„Babička ide po dvore a nesie si pod pažou New York Times.“
„Ale, Janko,“ namietne učiteľka, „tam nie je ani, keďže, ani zrejme.“
„… a keďže nevie ani slovo po anglicky, zrejme sa ide vysrať.“