Volajte ma šmirgel ...znie to tak drsne.
Ženská mala v posteli milenca, keď zrazu počuje ako na príjazdovej
ceste chrastí štrk pod kolesami mužovho auta. Nespanikárila a rýchlo našla riešenie. Postavila chlapa do kúta, povedala mu aby sa ani nepohol, namastila ho detským olejom a posypala alabastrovým práškom. Keď prišiel manžel domov, povedala mu, že je to socha.
-"Rovnakú si kúpili Šterbovci oproti cez ulicu a mne sa tak páčila, že som si povedala, že si ju kúpime tiež, nie?"
Tým debata skončila, o soche už nepadlo ani slovo, ani keď išli večer spať.
Ale chvíľku potom, čo manželka zaspala, sa manžel zdvihol z postele,
odišiel do kuchyne, nakrájal salámu, natrel rožky maslom, pridal
uhorky, otvoril pivo a odniesol to k soche so slovami:
-"Tu máte, vezmite si. Ja som vtedy stál u Šterbovcov dva dni v pozore ako k...t a nedali mi ani pohár vody!!!:-)
Na východe Slovenska sa rozpráva jeden príbeh. Istý kňaz známy svojím humorom a svojským štýlom raz spovedal... Prišla na spoveď aj jedna babka, ktorá tvrdila, že nemá hriechy. Kňaz vyšiel zo spovednice, podišiel k soche P. Márie a povedal v nárečí: “Panenko Mária, muśíś ísc dolu, bo v spovedelnci svatejša jak ty”
Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám. Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom. Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil. Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený. Od tej doby som nezamestnaný.
Učiteľka v základnej škole No detičky, domácu úlohy ste spravili? ááánooo A ty Dežko, spravil si domácu úlohu? Ruky bozkávam pani učiteľka, pravdaže som spravil. Tak ju ukáž. Prisahám na život mojej sestry, že som ju spravil, ale som zabudol doma. Malý Dežo príde domov, jeho sestra leží mŕtva na kuchynskom stole a okolo nej plače celá família. Druhý deň v škole: Dežko, chcela by som vidieť tvoju domácu úlohu. Ruky bozkávam pani učiteľka, nepriniesol som ju. Ale prisahám na život svojej matky, že som ju spravil. Malý Dežo príde domov, jeho matka je mŕtva a celá osada plače. Tretí deň v škole: No Dežo, domácu úlohu si spravil? Ruky bozkávam pani učiteľka, ozaj som ju spravil… prisahám na život svojho otca. Malý Dežo cestou domov sa stretne s otcom, ktorý s kufrom v ruke uteká z osady. Dikma, kam džamales Dade? -Môj milý Dežo, ja už to nevydržím a idem odtiaľ preč. Najprv tvoja sestra, potom tvoja matka a teraz sused Meňuš…