Na Sicílii sa koná zraz mafiánov. Taliani zisťujú, či sú Rusi poriadni mafiáni: Taliani: “Zlaté retiazky máte?” Rusi: “Nemáme.” Taliani: “A dvojposchodové vily máte?” Rusi: “Ani to nemáme.” Taliani: “A mercedesy máte?” Rusi: “Fúúú ani to nemáme.” Taliani ich za to strašne vysmejú. Po zraze príde ruský bos nasratý domov, zvolá si všetkých a začne rozdávať rozkazy: “Všetky tretie a štvrté poschodia z víl zbúrať, helikoptéry popredať, mercedesy nakúpiť a zlaté retiazky dať psom z hláv dole, budeme ich nosiť my!!!”
Jožo chodí do večernej školy a teraz sa vyťahuje. -“Ty, Jano, vieš, kto to bol Einstein?” -“Neviem.” -“Bodaj by si vedel, keď nechodíš do večernej školy. A vieš kto to bol Hitler?” -“Neviem.” -“Nevieš, pretože nechodíš do večernej školy.” To už Jana dožralo a teraz sa pýta on: “A ty vieš, kto je to Fero Novák?” -“Neviem.” -“To je ten, čo ti chodí za ženou, keď si vo večernej škole…
Príde chlap k lekárovi, že má problém s milostným životom. Lekár mu predpíše viagru s tým, že si má dať len jednu polovicu. Doma chlap vezme nôž a chce rozrezať viagru na polovicu, ale jedna polovica mu odletí až na papagájovi do klietky. Ten ju okamžite zozobne. Vystrašený muž ihneď volá zverolekárovi a povie mu, čo sa stalo. Zverolekár mu oznámi, že má papagája dať na nejaké dosť chladné a tmavé miesto, inak že ho to môže aj zabiť. Chlap zoberie papagája a zavrie ho do mrazničky. Spomenie si naňho až za dve hodiny, hneď letí do mraziaku, otvorí ho a tam nájde papagája celého spoteného. Papagáj si utrie čelo a vraví: „Uff, hodinu mi trvalo, než som tomu kurčaťu roztiahol nohy …
Ide muž na záchod, zavrie dvere, sadne si a na dverách bol nalepený plagát nahej ženy. Na prsiach mala veľkými písmenami napísané: “Toto sú najkrajšie prsia na svete.” Ide nižšie a na bruchu mala menšími písmenami napísané: “Toto je najkrajšie brucho na svete.” Dostane sa k rozkroku a tam má úplne malými písmenami napísané, až sa musel nahnúť: “Toto je najlepšia poloha. Môžeš srať.”
Jedno zo základných procesných pravidiel, ktoré učia na amerických univerzitách budúcich právnikov znie: Nikdy neklaďte otázku, o ktorej neviete ako bude na ňu svedok odpovedať! Na súde, v južanskom malomeste, predvolal štátny žalobca svedkyňu – staršiu pani svedčiť… Obrátil sa na ňu: “Pani Jonesová,poznáte ma?” Ona odpovedala: “Nuž, áno, poznám vás pán Williams. Poznám vás od detských čias, boli ste pre mňa veľkým sklamaním. Klamete, podvádzate vašu ženu, manipulujete ľudí a rozprávate o nich za chrbtom. Považujete sa za štramáka, hoci v skutočnosti nemáte ani toľko rozumu, aby ste pochopili, že nie ste viac, ako drobný byrokrat. Áno, poznám vás.” Právnik úplne skamenel. V rýchlosti nevedel čo má urobiť, tak ukázal prstom na obhajcu a spýtal sa: “Pani Jonesová,poznáte obhajcu?” Ona opäť odpovedala: “No áno, poznám aj pána Bradleyho, od jeho mladých čias. Je to bigotný lenivec a má problém s alkoholom. Nedokáže si s nikým vybudovať normálny vzťah, jeho právnická kancelária je jedna z najhorších v celom štáte.To ani nehovorím o tom, že podviedol svoju manželku s tromi rôznymi ženami. Jedna z nich bola vaša manželka. Áno,poznám ho.” Obhajca takmer zomrel. Sudca požiadal oboch právnikov, aby pristúpili k nemu a veľmi tichým hlasom im povedal: Ak sa jej ktorýkoľvek z vás, idiotov, opýta, či svedkyňa pozná mňa, pošlem vás oboch na elektrické kreslo!!!!
Pristúpi chlapík k bankovej prepážke: “Môžem si tu otvoriť účet?” “Aký typ účtu by ste si, pane, predstavovali?” pýta sa úradníčka. “To je snáď jedno, ku*va!” “Pardon, pane?! Zrejme som zle počula!” “Povedal som, že je to ku*va jedno! Proste nejaký poje*aný účet!” “Takéto výrazy tu, pane, nemôžete používať!” “Do p*či, aké výrazy?!” Dialóg sa ešte chvíľku podobne rozvíja, až úradníčka stratí trpezlivosť a zavolá manažéra. Manažér prichádza k zákazníkovi: “Nejaký problém, pane?” “Ku*va, akýže problém! Akurát som trhol v Lote zaj*baných desať melónov a chcem si tu proste otvoriť jeden obyčajný poje*aný účet!” “Aaaaha, usmeje sa milo manažér a táto stará p*ča vám tu ku*ví náladu, čo?”
Inžinier, doktor a policajt posedeli a popili v krčmičke a po polnoci sa v dobrej nálade vypotácali von. Inžinier býval najbližšie a preto pozval svojich kamarátov, aby u neho prespali. Ale sotva otvoril dvere, manželka na neho spustila: “Ty opilec, takto sa chodí domov? A ešte mi sem vodíš ďalších ožratých!” A vyhodila ich všetky troch na ulicu. Tak sa rozhodol doktor, že pôjdu k nemu. Lenže tam to dopadlo úplne rovnako a vzápätí tiež skončili na ulici. Nakoniec sa vydali k policajtovi. Policajt doma zazvonil, prišla im otvoriť usmievavá manželka, pekne všetkých privítala a pripravila im jedlo. Tiež svokra sa tvárila milo a bez rečí im prichystala postele. Ráno sa inžinier s doktorom pýtali policajta: “Človeče, ako to, že máš tie ženské takto vycvičené?” “Ale to je úplne jednoduché. Kedysi som mal psa. Keď ma neposlúchol, dostal pokarhanie, keď ma neposlúchol druhýkrát, dostal pokarhanie s výstrahou. A keď ma neposlúchol tretíkrát, tak som ho zastrelil. No, a manželka má pokarhanie a svokra už má pokarhanie s výstrahou! “
Smädom a hladom vyčerpaný turista sa plazí po púšti a už si myslí, že je s ním koniec, keď tu zrazu uvidí, ako sa k nemu blíži kamión. Z posledných síl vstane a začne naňho mávať. Kamión zastaví, otvoria sa dvere a z vnútra sa ozve: – Dobrý den, jmenuji se Karel Loprais, děkuji, že nám fandíte, ale stopaře bohužel neberem. Zatím naschle.
