Príde decentne oblečený chlapík v sprievode statných chlapov na psychiatriu, že sa potrebuje rozprávať s primárom. Primár ho usadí a pýta sa: “Tak, pane, čo vás trápi?”
“Viete pane, ja som Napoleon. Som cisár, môžem si dovoliť všetko, kto sa mi nepáči, toho dám sledovať. Keď niekto o mne niečo škaredé napíše, zruším mu noviny. Kto sa mi páči, tomu podarujem pozemky a funkcie. Keď sa to niekomu nepáči, obviním ho, že pred mojím nástupom do funkcie kradol on. Prostí ľudia si o mne myslia len to najlepšie a všemožne ma podporujú.”
“No dobre, a prečo ste teda za mnou prišli?”
“Viete, nejde ani tak o mňa, ale o moju ženu. O cisárovnú Jozefínu. Ona si stále o sebe myslí, že je nejaká Svetlana Ficová
Pridze ciganka ku dochtorovi a hutori mu. Pán dochtor mám 6 dzeci a šicke kradňu a teraz som cehotna, a aj toto budze kradnuc, co mam robic? A jak znace, že aj toto budze kradnuc, kedz še ešči nenarodzilo, pyta še dochtor. Ciganka hutorí. Ta znace pan dochtor. Umývam sebe vačicu, umývam, a zrazu fuč, mydlo nit .
Manželé mají potíže a dostanou se až na policejní strážnici.
"Tak vy tvrdíte, pane Novák, že tahle dáma je vaše paní. Hmm, a můžete to nějak dokázat?"
"To momentálně nemůžu, pane komisaři, ale kdyby se vám podařilo nějak úředně dokázat, že to není moje žena, tak vám budu nadosmrti vděčný."
Konečne kráčame správnym smerom …. Zemiaky sú drahšie ako banány. Z údajne zdravého rybacieho mäsa, vytečie polovica vody. Mäsové výrobky neobsahujú mäso. V akciovom letáku hypermarketu je 30 inzerátov na požičanie peňazí. Jogurt obsahuje 45% mlieka. Bravčové rebrá sú drahšie ako bravčové stehno. Aj behom reči s kamarátom telefonujeme. Čím viac vecí máme, tým viac túžime po ďalších. Mobil má toľko funkcii, že sa nimi chválime priateľom, ale pre život sú nevyužiteľné. Slivky dovážame z Argentíny, maliny zo Španielska, cesnak a cibuľu z Peru …. Štátny sviatok je dôvodom opiť sa, ale prečo je ten deň sviatkom, to 90% ľudí nevie. Plačeme pri pohľade na opustené psy, ale opustení ľudia nás nezaujímajú. Slovo ďakujem nahradilo „čo za to“. Maslová buchta má záruku 12 mesiacov. Kilo sušeného slepačieho hovna je drahšie, než kilo kuracích stehien. V meste máme 200 pizzerii, ale „vepřo-knedlo“ si nedáme nikde. Návšteva kultúrnych pamiatok vyjde rodinu na 100 Eur. Polovica rodičov nemá peniaze na to,aby svoje deti poslali na lyžiarsky kurz. Doma denne gruntujeme, ale odpadky hádžeme mimo popolnice. Na televízii večer prepíname aj 25 programov, ale nájdeme len varenie celebrít, reality show, alebo reklamy. Svojim blízkym pošleme aj tridsať stupídnych esemesiek, ale ani raz sa neopýtame ako sa majú. Pod pojmom „kultúra“ sa nám vybaví návšteva multi kina. Zaobstarávame si na splátky nadupané autá, aj keď len raz do týždňa ideme do hypermarketu a raz mesačne navštíviť svojich rodičov v dome dôchodcov. Najpredávanejšie knihy sú kuchárky každého, kto sa objavil v smotánke, životopisy pseudo hviezd a horoskopy. Existuje 30 časopisov pre ženy, ale ani jeden pre normálne ženy. Najčítanejší článok na nete v rubrike kultúra, bol ten, ako si Hanychová žehlila nohavice na tele naparovacou žehličkou a opálila si frndu.Štát daruje cirkví miliardy, ale do kostola sa cez deň nedostaneme a keď áno, tak len za vstupné. Kam teda kráčame?? Ja už to viem: „Do prdele!!“
