Fero ma podozrenie , že ho Mara podvádza A tak si vymyslel skvelý plán , v piatok večer ,prišiel do krčmy .Ferovi kamaráti popíjali pivko a perfektne sa bavili . Fero si prisadol a tiež si objednal . Po pol hodinke ,si chlapi všimli ,že Fero je veľmi smutný a nie je mu veľmi do reči a tak sa ho pýtajú : „ Fero čo sa robí, že si taký smutný ?“Fero sa napije piva a smutným hlasom hovorí: „ chlapi , ja mám doma veľké starosti“. Chlapi Fera upokojujú : „ neboj sa Fero, nič nie je také zlé ako sa na prvý pohľad zdá“ . Fero „ no to hej, lenže mojej žene diagnostikovali AIDS“ V krčme nastalo hrobové ticho a od tohto momentu už Mara nikdy nemusela isť na služobnú cestu …
Synáček jde s otcem po městě a ptá se: "Taťko, co to je za dům?"
"To je dům radosti, synáčku."
"Pojďme tam, tati!"
"Nepůjdeme, ještě jsi malý."
Synek využil první příležitost a šel do domu radosti. Když tam přišel, první si ho všimla kuchařka a ptá se: "A ty tu děláš co?"
"Taťka mi říkal, že tu je dům radosti, tak mi nějakou udělejte."
A kuchařka mu udělala tři palačinky s čokoládou.
Když přišel domů, otec se ho ptá: "No, kde jsi byl?"
"A co, byl jsem v domě radosti."
"No a co si tam dělal," nedočkavě se ho ptá otec.
"Ani se neptej. První jsem zmákl v pohodě, druhá mi už dělala problémy a třetí jsem už jen roztáhl a vylízal."
Traja podnikatelia sa prihlásili na konkurz na opravu plota okolo ministerstva financií: Poliak vzal pásmo, zmeral dĺžku plota, všetko si načrtol na papier, niečo porátal a vraví: “Spravíme to za 350.000 € = 200.000 materiál, 100.000 pre robotníkov a 50.000 je marža firmy.” Ukrajinec vzal palicu, niečo pomeral, niečo pokreslil, niečo porátal: “My to spravíme za 250.000 € = 150.000 materiál, 50.000 pre robošov a 50.000 je marža firmy.” Slovak sa neobťažoval žiadnym meraním, nákresmi ani výpočtami, pristúpil k úradníkovi a pošepol mu: “2.250.000 € Ministersky úradník zalapal po dychu: “Ako ste došli k tak vysokej sume?” “Milión Tebe, milión mne a za 250.000 to objednáme tuto u Ukrajinca!”
Jeden týždeň som bola objednaná ku gynekológovi na prehliadku, ale jedno ráno, keď som to nečakala, tak mi sestrička volala, že som bola presunutá na vtedajšie ráno na 9:30. Každého som práve vychystala do práce a do školy a už bolo okolo 8:45. Kedže cesta tam trvá 35 minút, naozaj som nemala veľa času nazvyš. Ako väčšina žien v týchto prípadoch, aj ja si veľmi potrpím na hygienu pri takýchto návštevách, ale bolo jasne, že dnes ráno nebudem mat šancu.
Rýchlo som vbehla do kúpeľne, strhla pyžamo zo seba, namočila som uterák na tvar, čo ležal vedľa umývadla, umyla som sa nim tam dolu, aby som bola ako-tak prezentovateľna, hodila uterák do špinavého prádla, hodila niečo na seba a utekala k autu.
V čakárni som bola iba par minút, keď ma zavolali dnu. Ako to už býva, vyhupla som na stôl, otočila tvar na druhu stranu miestnosti a predstierala, že som niekde inde. Preto ma trochu prekvapilo, keď gynekológ zahlásil: “Aaaah, dnes sme si dali na sebe extra zaležať, však áno?” Neodpovedala som. Zvyšok dňa prebehol ako vždy, nejaké nákupy a varenie. Keď prišla moja 7 ročná dcéra zo školy, tak išla do kúpeľne a pýta sa “Mami, kde je môj uterák na tvar?” Hovorím jej “Je v špinavom prádle, vezmi si zo suplika čistý”. Ona na to “Nie, potrebujem ten, čo tu bol dnes ráno – schovala som si doňho všetky svoje trblietky.”
