Martin na bielom koni
Keď nesneží tak ma ľudia zdrbu kde som nechal koňa a keď sneží tak ma zase zdrbu, že načo som doje*al toľko snehu, že mohol som radšej prísť bez neho…Číže po dnešku viem, že ľudom na moje meniny, v konečnom dôsledku ide iba o to aby ma poje*ali. Ďakujem pekne za také meniny mohol som sa radšej volať Ignác…
Jde Karkulka lesem, a najednou začne krvácet v rozkroku. Protože předtím nikdy měsíčky neměla, má strach, že s jí něco špatného stalo. Za chvíli okolo ní běží zajíc, Karkulka ho zastaví a ptá se ho jestli neví, co se jí to vlastně stalo. Zajíc se podívá pod sukénku, zakroutí hlavů, že prý neví. Pak jde okolo vlk, toho se Karkulka taky zeptá, jestli jí nepomůže. Vlk se tedy také podívá pod sukénku, ale zakroutí hlavou, že prý neví. Karkulka už brečí, že jí teče krev, že se jí něco stalo a ona neví, co s tím má dělat. V tu chvíli jde okolo medvěd a ptá se Karkulky, co se jí stalo, že tak brečí. Karkulka si postěžuje, že jí neporadil ani zajíc ani vlk.
Medvěd se tedy podívá pod sukénku, vykoukne a povídá:
„Tak já to vím naprosto přesně, Karkulko, někdo ti ukousnul pinďoura!“
Nový farár bol pri svojej prvej kázni tak nervózny, že takmer ani nedokázal prehovoriť. Ďalšiu nedeľu, pred druhou kázňou, sa spýtal prítomného arcibiskupa, že čo by mal urobiť, aby sa uvoľnil.
Ten mu poradil: "Kvapnite si do vody trochu vodky, uvidíte, že po niekoľkých
hltoch budete trochu kľudnejší."
Farár poslúchol radu a skutočne, cítil sa tak výborne, že by
dokázal
rečniť aj vo víchrici, úplne kľudne. Po bohoslužbe sa vrátil do
sakristie, kde našiel lístok od arcibiskupa, ktorý mu odkazoval:
Vážený Otče:
Nabudúce si nalejte vodku do vody, nie vodu do vodky. V ďalšom
pripájam niekoľko poznámok, aby sa už neopakovalo to, čo som videl
na
dnešnej omši:
- Na okraj kalicha nie je nutné dávať koliesko citróna.
- Tie kabínky v bočnej lodi sú spovednice, nie toalety.
- Snažte sa neopierať o obraz Panny Márie, a už vôbec ju nemusíte
objímať a bozkávať.
- Máme 10 prikázaní, nie 12.
- Apoštolov bolo 12, nie 7, a žiadny z nich nebol trpaslík.
- Našeho Pána Ježíša Krista a Jeho Apoštolov nenazývame "JC &
His
Boys".
- Dávid porazil Goliáša prakom a kameňom, nie je pravda, že by
ho
"dojebal".
- Judáša neoznačujeme za "zkurveného zmrda".
- Svätého Otca sa nepatrí prezývať "Papa Ratzi".
- Bin Ládin nemal nič dočinenia s Ježíšovou smrťou.
- Svätená voda je na požehnanie, nie na osviežovanie zátylku.
- Nikdy sa nemodlite sediac na schodíkoch pred oltárom.
- Hostie sa majú rozdať veriacim, nemajú sa prikusavať k vínu.
- Veriaci hádžu príspevky do pokladničky dobrovoľne; odstráňte
nápis: "Vaše sprepitné je môj plat".
- Hriešnici pôjdu do pekla, nie "do piče".
- Pri otčenáši je možné dvíhať ruky k nebesiam, ale nie sa
kývať do vlny.
- Vašu iniciatívu, aby si všetci prítomní zatancovali, hodnotím
kladne,
ale robiť vláčik po celom kostole, to NIE!
DôLEžITé: Ten, čo sedel v kúte pri oltári, a o ktorom ste
tvrdili, že
to je "buzík v sukni" a "transvestita bez make-upu", to som bol ja.
Dúfam, že do budúcej nedele tieto nedostatky napravíte. Inak, na
prvú
kázeň to bolo celkom dobré.
S pozdravom,
Arcibiskup
Móricko dostal domácu úlohu na tému: ,,Moja cesta do školy."
Na druhý deň Móricko číta:
- Vyjdem z domu a idem dolu ulicou, na prvom rohu stojí prostitútka, na druhom tiež, na treťom tak isto...
- Dosť! - skríkne pani učiteľka. Móricko, ihneď choď k pánu riaditeľovi a ukáž mu svoju úlohu!
O chvíľu sa Móricko vráti z riaditeľovej pracovne s balíčkom cukríkov.
- Móricko, odkiaľ máš tie cukríky? - pýta sa podozrievavo učiteľka.
- Dal mi ich pán riaditeľ!
- Za čo?
- Že som mu povedal, kde bývam...
