Dvaja chalani sedia na brehu jazierka a pozorujú dievčinu na vodných lyžiach. Zrazu dievča spadne do vody. Obaja chalani sa duchaplne vrhnú za ňou. Vytiahnu ju z vody a jeden jej dáva umelé dýchanie.
Zrazu vstane, odpľuje si a hovorí: Fuj, tej páchne z úst, ako keby si týždeň zuby neumývala.
A ten druhý mu na to: Mne je divné to, že tá na vodných lyžiach mala na sebe plavky a táto má vetrovku a korčule.

Sorry, už sú to dva roky, čo sme sa nevideli Elenka a čo tvoj Jožko?
- Jááj ten sa veľmi zmenil, už sa volá Ferko.

Učitel autoškoly se naklonil ke své blonďaté svěřenkyni a povídá: Slečno, já Vám to teda řeknu na rovinu:

Vy jste rozená... chodkyně!

Generál sa pokúša nastúpiť do preplneného autobusu. Nejaký vojak ho predbehne a obsadí mu miesto. Generál ho začne napomínať. „Prepáčte, pán poručík,“ ospravedlňuje sa vojak. Generál pohoršene ukazuje na zlaté pásiky na výložkách. „Och, prepáčte, pán major.“ Generál, zelený od zúrivosti, ukazuje na dubové vetvičky. „Odpáľ, horár.“

Šedzim vof takej karčme na ľetnej teraše a obsluhuje tam taka krasna čašnička. Hvarim jej:
-Aľe peknu bluzku maš, fakt peknu.
Po chvili zas daco dakomu neše hvarim jej:
-Aj vlasi maš pekne, bars pekne, aj oči take prenikave nadherne.
Len tak pokruci hlavou a idze het. Za chviľu zas daco neše , hvarim jej:
-Aj topanki maš take pekne, pohodlne...
Nato še namňe obraci a hvari mi:
-Miki ti me chceš precahnuc?
-Aj múdra ši, fakt múdra..., hvarim jej.

Vesmírne šialenstvo vrcholí, USA a Rusko sa predbiehajú, kto prvý pristane na mesiaci. Vyšlú do vesmíru rakety, ktoré zhodou okolnosti pristanú na mesiaci v ten istý moment. Astronauti vystúpia z raketoplánov takmer súčasne. Rus pozerá na Američana a hovorí: - Ty kokso čo teraz? Kto tu bol skôr? - Ja neviem, hovorí Američan. Zrazu spoza skaly vyjde napitý Poliak s fľašou vodky. - A ty si sa sem ako dostal? Pýta sa Rus. - Ja neviem, ja som bol včera na svadbe a na nič si nepamätám.

Manžel si kontroluje podané loto a komentuje:
- Keby mi vyšli aspoň tri čísla, drahá...
Na to prišla odpoveď:
- Ja by som bola spokojná,keby ti konečne vyšlo aspoň jedno číslo.

Chváli sa spisovateľ:
Pred desiatimi rokmi som napísal takú skvelú detektívku, že dodnes neviem kto je vrah.

Starý poštár odchádzal do dôchodku. Už roky roznášal po svojom rajóne poštu a tak ho všetci poznali. Prišiel jeho posledný pracovný deň. Ľudia sa s ním lúčili. Jedna rodina mu dala kľúčenku, druhá podarovala na pamiatku pero. Odrazu zazvonil pri jedných dverách, otvorila prekrásna sexi blondínka,vtiahla ho za ruku dovnútra, vyzliekla a strávili dve hodiny milovaním v tých naj nemožnejších akrobatických polohách. Potom si dali sprchu, senzačné raňajky(vajíčko, slaninka, džús a všelijaké dobrôtky) a nakoniec mu blondínka dala 5 euro . Ohromený poštár sa pýta:“Ako je to možné, že sa ku mne takto krásne správate, čo sa stalo?“A blondínka odpovedá:“Včera som povedala manželovi, že náš poštár odchádza do dôchodku, že by bolo dobré niečo mu dať na pamiatku. A manžel mi odpovedal:Ale, je*ať ho, daj mu 5 euro. No a raňajky bol môj nápad.“

Dvaja kamaráti popíjajú večer v krčme a jeden sa začne druhému zverovať. “Neviem čo už mám robiť, keď sa vraciam v noci domov z krčmy. Najskôr, ako vojdem na príjazdovú cestu ku garáži tak vypnem motor, potom svetla a zájdem tam zotrvačnosťou. Potom si dám dolu topánky, po špičkách vyjdem po schodoch hore a v kúpeľni sa odstrojím. Opatrne si ľahnem do postele, ale moja žena sa vždy zobudí a začne na mňa kričať , čo si to dovoľujem prísť tak neskoro domov! ” “No kamarát, to preto ,lebo máš zlý prístup k tejto veci. To ja do garáže vletím až škrípu gumy vyrútim sa po schodoch hore, hodím topánky do skrine, skočím do postele, capnem starú cez zadok a spýtam sa:” Si taká nadržaná ako ja ?  A ona predstiera, že tvrdo spi…“